Autor otázky: jasterica
je to depresia? - môj prvý pokus o vzťah
(číslo príspevku 42.431, zo dňa 05.12.2004. videné 226x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 42431:
Mam 25 rokov a myslim,ze si neviem pomoct momentálne vo viacerých problémoch,ale vsetko ma jednu jedinu pricinu.Momentalne nemam zaujem o nic,nic ma nebavi a myslim,ze nikomu na mne nezalezi...pohybuem sa v spolocnosti kde mam mnozstvo priatelov a par velmi peknych uprimnych vztahov.
Moj problem je taky,ze sa mi jeden s mojich kamaratov uz dlhsi cas pacil.Boli sme spolu dost casto rozpravali sa o vsetkom aj o tych najintimnejsich veciach,vedel o mne strasne vela veci co nikdo iny nevedel.Isty cas sme mali spolu nezavezny sexualny vztah,ale po case to skoncilo ani neviem preco,ale bolo to z jeho strany lebo on to navrhol a teda aj nezaujmom skoncil...bolo to asi pred pol rokom.Aj napriek tomu ze uz sme sa takto nestykali boli sme nadalej velmi dobri priatelia.Kedze ja som vo svojom vnutri citila,ze mi nie je lahostajny a mala som ho ozaj uprimne velmi rada rozhodla som sa,ze mu poviem co k nemu citim.Bohuzial on to necitil tak ako ja ale aj napriek tomu vravel,ze na nasom vztahu sa nic nemeni a vsetko bude tak ako keby sa nic nestalo,povedal,ze si to vazi ale on to tak neciti.Vie ze som vraj velmi dobra zena,po psychickej aj fyzickej stranke v poradku,ale...nemam nieco co ani nevie co je...alebo skor niesom niekto ako dievca do ktorej bol platonicky niekolko rokov zamilovany
.Odkedy sme si toto vyjasnovali uplynul uz mesiac a citim,ze sa mi vyhyba.je mi to luto lebo to bol priatel s ktorym sa pozname uz 5rokov s toho sme sa skoro rok stretavali viac krat do tyzdne.Je to clovek na ktorom som sa ucila uplnej otvorenosti a aj on lebo je skor zamlknuty a traumatizovany z minulosti...Odkedy sa to stalo asi mesiac mam stale obdobia placu a smutku a rozlutosti ma naozaj vsetko...predtym som bolo optimisticka teraz nevidim nijaky zmysel zivota.Pratelia skor priatelky s ktorymi som mala otvorene vztahy odradzam svojim chladom a nechcem sa s nimi o tomto probleme rozpravat...su s toho smutne,ze odmietam ich pomoc...zacala som vyhladavat vztahy s ludmi ktorych som uz dlho nevydela a s ktorymi som skor pestovala povrchnost.Netesi ma praca,nebavi ma nic iba plakat a lutovat sa...stale anylyzujem preco...asi niesom dost pekna...neviem si sama pomoct...neviem co mam robit,ale chcem aby mi bolo dobre a aby som zasa nabrala ten zivotny optimizmus ktory som donedavna mala...mozno je lepsie pisat takto cez email niekomu kto ma vobec nepozna...Prosim vas o radu pomoc o cokolvek VDAKA.Asi by bolo dobre spomenut,ze este som nemala ziaden nejak velmi vazny vztah toto bol mozno nejaky prvy pokus a ani moj kamarat ziaden vztah nemal