Autor otázky: Alexandra
Schizofrenia alebo porucha osobnosti? Kompletny po
(číslo príspevku 42.002, zo dňa 29.11.2004. videné 969x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 42002:
Dobry den. Mam priatela z Chorvatska (33 rokov), u ktoreho som po precitani niekolkych clankov o schizofrenii zacala mat podozrenie, ci touto chorobou netrpi aj on. Zistila som totiz, ze si vymyslel pribeh o tom, ze pracuje v Greenpeace. Zhromazduje vsetky mozne clanky o ich aktivite, nechava si mailom posielat ich spravy, novinky a pod. Teraz vsetkych presvedcil, ze bol v Kanade na nejakej akcii, ja som vsak ale zistila, ze bol 2 tyzdne uplne niekde inde. Casto vyzera, ze je myslienkami velmi daleko a oblieka sa excentricky - kazdy den noci tricka Greenpeace. V detstve ho dost casto porovnavali so starsim bratom, ktory bol vzdy ovela lepsi, mudrejsi, zodpovednejsi. Viem, ze mu zomrel velmi dobry priatel, podviedla ho aj jeho priatelka a viem, ze bol aj vo vojne, ktoru tu mali pred par rokmi a myslim, ze tam aj nieco tazke prezil - nechce o tom hovorit (myslim ale, ze vsetky tie problemy zacali este skor). Casto mi povie nieco, na co si nemoze neskor spomenut, ze mi povedal. Niekedy vyzera velmi smutne a strateno, inokedy naozaj prehnane vyjadruje svoju radost, velmi casto mam pocit, ze je emotivno strasne lahostajny, pricom ale mam pocit, ze strasne tuzi po laske a vztahu. Podla mna je nadpriemerne inteligentny, ale strasne to potlacuje a casto o sebe hovori, ze je kreten. Vsetkych presvedcil, ze je hlupy, ale ked stlacim to spravne heslo, vysype zo seba tolko vedomosti, ze sa nestacim cudovat, kedy to vsetko vlastne nastudoval. Vie robit velmi vela veci - hrat na gitare, malovat (studuje na Akademii), ale ako keby stracal o vsetko zaujem a prestava tie veci robit. Myslim, ze sa podvedome snazi z toho dostat. Raz mi povedal heslo od svojho mailu a tak som vlastne zistila aj tie klamstva o Greenpeace. Priznala som mu, ze som mu usla u mail box, ale vobec sa nenahneval, dokonca som mala pocit, ze mu odlahlo. Tvrdi, ze si vobec nepamata, kedy mi to heslo povedal a doteraz ho nezmenil ako keby mu bolo jedno, ze mu prezeram maily. Prosim, poradte mi, co mam robit - ak je mozne, potrebovala by som radu psychiatra, ci ho mam konfrontovat s tymi klamstvami, alebo nie a celkovo ako sa mam spravat. Velmi mi na nom zalezi a chcem mu pomoct. K psychiatrovi ho ale urcite nedostanem.

PS: Dodatočne som ešte chcela doplniť nejaké veľmi vážne informácie. Zistila som, že môj priateľ, keď mal 16 rokov, odišiel z domu a žil v nejakej chatke v kempe celkom sám. Odtiaľ aj chodil do školy. Rodičia ho tam nechali, pretože sa nechcel vrátiť domov. Neskôr mu v podkroví domu nad svojim bytom prerobili malú garsónku, v ktorej doteraz žije. Garsónka vyzerá hrozne, 10 m2, neporiadna, tmavá, s jedným malým okienkom, s malou sprchou len s chladnou vodou...úplne ako z hororu. Vždy ale, keď rodičia nie sú doma, sa môj priateľ presťahuje do bytu rodičov pod garsónkou a keď sa vrátia, odíde on naspäť do svojho podkrovia. Okrem toho, v jeho rozprávaní o svojom živote sú strašné medzery. Nijako si neviem poskladať chronológiu jeho života. Viem, že sa ako dieťa presťahoval z jedného mesta do druhého, že niekoľko rokov žil s matkou a bratom vo Francúzsku (otec medzitým pracoval na zaoceánskej lodi)...ale sú roky, ktoré mi chýbajú a ktoré neviem zaplniť...a mám pocit, že ani on...minimálne o tom nechce hovoriť.

Okrem toho mi rozprával pár príbehov, z ktorých mi išiel mráz po chrbte, napr. o tom, ako boli na nejakej Greenpeace akcii na Islande a keď po noci prechádzali cez les, stromy okolo nich začali chodiť (predpokladá, že to ani neboli stromy, ale nejaké čudné tvory). Ďalší príbeh bol o tom, ako sa dom v ich susedstve jednej noci prepadol pol metra pod zem, vraj tam bývala nejaká veštica, ktorá tam čarovala a musel tam prísť exorcista vyháňať odtiaľ duchov (ja som sa na ten dom bola pozrieť a vyzerá ako úplne normálny dom so zníženým prízemím). Ďalej mi rozprával, že raz keď sa z bytu vracal po schodišti do svojho podkrovia, v rohu na chodbe stál nejaký prízrak celý v čiernom a že mal pocit, že je to smrť. Alebo, že keď sa raz bol potápať v jednej jaskyni na ostrove Vis, z jaskyne sa pred ním vyronil 7 m biely žralok. Strašne sa o neho bojím. Toto správanie určite nie je bežné a mne nie je jasné, ako to, že to nikto nevidí, resp. nikto tomu neprikladá pozornosť.

Čo mi je ešte čudné, sú jeho plytké emócie. Každému tvrdí, že jediné po čom túži, je jedna žena, ktorá ho bude milovať a ktorú bude milovať on. Pritom ale udržiava veľmi rozporuplné vzťahy s viacerými ženami, o ktorých tvrdí, že sú to len kamarátky, ale na nejaký spôsob ich všetky skoro zúfalo drží okolo seba. Viem, že to nie je založené na sexuálnej báze (skôr naopak, mám pocit, že vôbec nemá záujem o sex), skôr ide o nejaký spôsob, ako si zvyšovať rating a sebavedomie (každej svojej novej priateľke vždy na začiatku vzťahu poukazuje fotografie svojich bývalých)...ako keby mu dodávalo pocit bezpečia, že ho milujú toľké ženy. Pritom ani jednu si nepustí bližšie k sebe. Aj so mnou sa rozišiel pred 3 mesiacmi a ja si uvedomujem, že by som to mala definitívne ukončiť a prestať sa s ním stretávať, aby som zachránila svoju vlastnú hlavu. Problém je v tom, že aj keď stále tvrdí, že ma už nemiluje (momentálne vraj miluje nejakú Američanku zo svojej minulosti, ktorá je na druhom konci sveta a neohrozuje ho...pričom mu to ale nebráni v tom denne! sa stretávať s nejakou treťou "len kamarátkou", s ktorou sa nedávno spoznal), na nejaký spôsob ma drží pri sebe a nechce ma pustiť. Myslela som, či to nie je tým, že cíti, že som si poskladala kocky dohromady a že mi je jasné, že s ním niečo nie je v poriadku. Chvíľami mám pocit, ako keby to chcel zo seba striasť a všetko mi povedať a inokedy, že je úplne spokojný a že na tom nechce nič meniť. Ja viem, že náš vzťah nemá žiadnu budúcnosť, keď on emociálno lieta od jednej ženy k druhej a so žiadnou nemôže nájsť "dokonalosť". Bojím sa čisto len ako priateľ, či, ak mu ja otočím chrbát, si vôbec ešte niekto uvedomí, že potrebuje pomoc. Bojím sa, ak sa mu niečo stane, či budem vedieť žiť s tým, že som nič nespravila. Možno sú moje obavy neopodstatnené, ale tak to cítim. Čo mám robiť? Rozmýšľala som o tom upozorniť jeho rodičov, ale ak od nich tak beží, nie som si istá, či sú oni tí, ktorí by mi verili a skúsili mu pomôcť. Skôr by som od nich očakávala (minimálno od jeho emociálno tvrdej matky), že ma vysmejú. Mám to s ním vzdať a začať sa starať len o seba? Môžem vôbec niečo urobiť?

Ešte by som chcela dodať jednu vec, ktorá sa mi zdá veľmi dôležitá. Môj priateľ stále rozpráva o slobode. Koľko je pre neho sloboda dôležitá, že nikomu nedovolí, aby mu ju ohrozoval...ap. Utečie od každej ženy, s ktorou má pocit, že mu ohrozuje slobodu, pričom ale ja mám pocit, že tá sloboda vôbec nemá nič spoločné so vzťahom k žene. Veľmi často, keď nie sú jeho rodičia doma, organizuje stretnutia, na ktorých pre priateľov varí a v podstate ani nie je typ, ktorý by veľmi túžil po nejakom cestovaní, behaní hore-dole, po akcii (možno len ako únik - raz-dvakrát ročne nejaká dovolenka), skôr mi pripadá byť domácky typ. Každému tvrdí, že nie je typ na manželstvo a otcovstvo, a pritom sa vie bez problémov s deťmi zahrať a vyzerá, že má deti rád a keď nie sú rodičia doma, radšej zostáva doma a zhromažďuje okolo seba svojich priateľov než by niekde behal po vonku.

Stále rozpráva o tom, že raz kúpi loď a bude na nej žiť a cestovať po celom svete a pritom v podstate veľmi málo odchádza z mesta, v ktorom žije. On je maliar, a hlavnou témou jeho obrazov sú draci a kone. Skúšala som hľadať, čo táto symbolika znamená a v podstate som zistila, že sú draci symbolom mystiky, a skôr zla, tmy,...kým kôň symbolom slobody, priateľstva a vernosti. Na oboch rukách i na jednej nohe nosí náramky z lodného povrazu, ktoré ale nemajú žiaden citový dôvod...ako keby bol celý spútaný. Nosí dlhé vlasy a nijako ich nechcel ostrihať, hoci boli veľmi zničené. Čudné je i to, že mu prestali rásť (niekoľko rokov mu vôbec nerastú). Ja som ho dlho prehovárala, aby ich aspoň trochu skrátil, čomu sa veľmi bránil...až pred pár dňami ma prekvapil tým, že si ich dal skrátiť.

Možno sa mýlim...ale lode, kone, dlhé vlasy mi pripadajú byť znakom túžby po slobode, ktorá ale pochádza zvnútra, pretože zvonka mu ju naozaj nikto neohrozuje (robí si naozaj čo chce), kým tí draci a povrazy na tele ako znak spútanosti. Možno prevyše analyzujem, nerada by som sa hrala na psychológa, ale naozaj som ho veľmi pozorne skúmala. Môže byť to jeho odhalenie hesla od svojho mail-boxu, skracovanie vlasov, demonštrácia toho, že číta knihy a nie je taký hlúpy, za akého ho všetci považujú (raz som mu povedala, že som presvedčená, že je oveľa múdrejší než hrá a na druhý deň za mnou prišiel s knihou v ruke s tým, že ju teraz cestou kúpil) prejavom toho, že chce ukázať svoju naozajstnú osobnosť, aby sa nemusel skrývať za masku hrdinu z Greenpeace? Môžem k tomu nejako prispieť? Alebo to vzdať, pretože tým analyzovaním už začínam byť posadnutá? Ďakujem za odpoveď.