Autor otázky: jozef
nerovné partnerstvo
(číslo príspevku 41.675, zo dňa 24.11.2004. videné 1103x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 41675:
Prosim niekoho aby mi poradil. Mam 42 rokov. Desat rokov som zil sam. Som rozvedeny, byvalu manzelku som miloval oddane "ako pes", vychovaval som jej dve deti, doslova by som jej kupil aj modre z neba - nestacilo jej, po siestich rokoch mi bez slova vysvetlenia odisla s inym, mladsim, bohatsim a nechala mi len holy byt. Vratil som sa k rodicom na dedinu a zien som mal uprimne povedane plne zuby.
Ako sa so mna staval mrzuty starnuci chlap byvajuci sam v chatrajucom dome po rodicoch, kazdy mi radil aby som si nasiel zenu. Nie krasavicu ktora bude mat zachvilu pocit ze jej uteka vlak, predstvavoval som si domacu pani mojho veku ktora bude vytvarat v mojom dome teplo, varit nedelny obed, brat ma takeho aky som, neslo mi o vasnivu lasku ako zamladi ale o pocit dovery a blizkosti. Podal som si inzerat.
Doslo mi asi desat odpovedi, jedna pisatelka z Bratislavy sa mi zdala byt rozumnejsia a napisala zaujimavejsiu a originalnejsiu odpoved ako tie ostatne. Ziadne foto, ziadne svoje parametre. Pisali sme si, ja som bol zvedavy co je zac, pozval som ju k sebe. Ked som ju prvy krat isiel cakat na stanicu skoro ma infarkt chytil, lebo do mojej rozheganej Dacie nastupila mlada zena v riflach a tricku, a takeho vzhladu ze by som ju skorej zaradil na titulnu stranu nejakeho casopisu pre zenske. Tak to som cakal, ze ta sem viac nepride ale nechcel som byt zly hostitel, vytiahol som domacu slivovicu, pekne som jej poukazoval svoje stavanie a radsej som sa jej ani na dojmy nepytal, bola odo mna mladsia o 12 rokov aj dva dni.
Napodiv sa jej u mna zapacilo, nebudem to natahovat, po dlhych vikendovych stretavkach vsetko vyzeralo byt v poriadku, ona si tu napokon nasla robotu a dali sme to dohromady. Moja zena mi zo zaciatku spolocneho byvania vycitala ze som na nu prisny, ze ju mam malo rad , nebola to pravda. Ale snad po mne nikto nebude chciet aby som stvaral veci ako sesnastrocny ?! Byt spolu v jednom kuse, chodit kdekade po baroch a po vyletoch, pomaly aby sme spolu sli aj na wc,a chichichi a chachacha ... ja som zil dlho sam a prisposobovat sa cudziemu mysleniu bolo pre mna cim dalej tym tazsie, este k tomu ked vas niekto obvinuje ze "ale toto si mal povedat pred svadbou" a nadava vam do namrzenych a zatrpknutych. A prisny som nebol, sama chcela aby som ju naucil co ma robit , lebo v meste ziadne skusenosti s byvanim na statku nemala. Moja zena snad sla ku mne kvoli tomu aby sa vystahovala z panelaku a myslela ze to co jej v dome menej vyhovuje -ja- , to prerobi na svoj obraz. Cim viac mi ludia zavideli mladu zenu, tym viac mi vadil naruby prevrateny zivot. Raz som sa neudrzal, vykrical som sa, ze som chcel zenu a nie nesamostatne decko a potom som sa jej v klude spytal, ci by jej nebolo lepsie keby sme spolu neboli. Asi ju to dost vytocilo ale povedala ze nie.
Snad odvtedy nastali problemy ktore vsak vnimam iba ja to je na tom najhorsie. Zacinam mat pocit ze kazdy si robi co chce, mne natruc a ja som za toho najhorsieho. Moja zena pracuje ako distributerka. Rano vstane snad o druhej v noci nez sa vychysta, ale tu tresk dverami, tam buch umyvadlom, este aj ta krava v mastali sa zobudi. A co drahe tricka to kozene bundy ako by isla nie do roboty ale na rande. Prejde tych par sto km do Bratislavy, tam akoze vyklada dva dni, v skutocnosti je doma, celu rodinu natlaci do dodavky a vyvazaju sa po obchodoch, robi frajerinky a pocuva z kazdej strany aka je super a aka jej je pre mna skoda. Pritom mi vyvolava snad kazde dve hodiny, ona chce kontrolovat mna az mi je to na smiech. Po dvoch dnoch dojde domov ako holywoodska hviezda do vidieckeho sidla, tvari sa ako som jej strasne chybal,pouzije zahradu ako umyvaren na auto a pozve ma na veceru, no mne tecie do baraku a ja mam chodit po baroch !? Pravda, jej matka ju nikdy nezabudne dobre nabalit vsetkym moznym,od penazi po deky, lebo pri mne celkom isto chudera hladuje mrzne a nema si co obliect.
Najhorsie je ze cela dedina mi zavidi vsetci si myslia ako sa mam dobre, no vsak tebe je hej, ... a co mam z toho ? Akurat tak cakam kedy si najde nejakeho sebe podobneho frajera ak ho este nema, vlastne ju to zo mnou bavi uz dost dlho. Pritom sa vobec nevadime - nikdy v zivote mi nepovedala inak ako Jožko, niekedy prejde tyzden uplne v pohode, len cim dalej tym viac rozmyslam co ma toto za buducnost. Ma niekto skusenost s partnerom rozdielnym tak vekom ako aj zalubami ? napise.