Autor otázky: Mimi
manželova žiarlivosť
(číslo príspevku 41.479, zo dňa 23.11.2004. videné 781x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 41479:
Dobrý deň,
rada by som Vás poprosila o radu.S manželom sme už 15rokov,máme 2deti. Brali sme sa na VŠ, chodili sme spolu 6 rokov.Ja som typ spoločenský, rada sa zabavím s priateľmi, rada chodím do spoločnosti,kde ma majú radi, pretože som vtipná (ževraj), rada sa zasmejem . Manžel je typ domáci, humorom nesrší vôbec,čo mi teda nikdy neprekážalo a neprekáža. Keď ale chcem ísť niekam s ním do spoločnosti, so známou spoločnosťou kľudne ide. Problém je ale v tom, že nikde nemôžem ísť sama do spoločnosti - so svojimi kolegami,či už bývalými,alebo súčsnými.Keď idem, tak po mojom príchode sa to vždy skončí cirkusom. Keď som preč z domu,vypisuje mi sms alebo volá,že už nemusím chodiť domov, aby som sa nevracala, že si tam mám užívať a podobne.Pritom sa tam nič nedeje,ani nedialo. On keď ide na služobnú cestu, tak to je v poriadku.Keď ide na pivo s kamarátmi- je to v poriadku.Keď ide sa zabaviť s bývalými al. súčasnými kolegami- je to v poriadku.On chodí na týždňovky do práce,domov len na víkendy, takže ja cez týždeň nikam ani nemôžem ísť-len sa starať o deti a domácnosť.
Keď by som mala ísť niekam ja sama- je už oheň na streche.Už ani na služobné cesty nemôžem ísť kľudná,lebo vždy,keď prídem mi robí cirkus. Keď som doma- varím,pečiem, upratujem... apod. je spokojný, to by ma nosil na rukách a pod.Hovorieva mi,že si nevie svoj život bezo mňa predstaviť a pod.Ale ak mám niekam ísť,tak ak vôbec idem, tak idem s maličkou dušičkou, čo ma zas bude čakať,keď prídem. Som tam ako na tŕňoch,stačí,že mi raz zavolá,kedy prídem a ako sa bavím a mám po nálade.Viem,že už to dobre neskončí.Vačšinou už nikam moc nechodím,aby bol kľud v rodine, aby to deti nemuseli počuvať(majú 15 a 5 rokov). Keď odchádzam niekam,tak mi povie,že večer sa opije,aby to bezo mňa dáko vydržal.Potom večer si vypije (inak to nepraktizuje) a potom mi posiela tie sms-aby som si užívala a pod.Po mojom príchode z oslavy kolegyne (bolo 22.00hod) ma čakal vo dverách bytu a šiel sa hádzať pod vlak. Už som mu povedala,že už na tieto jeho výčiny viac nemám síl a ak to bude opakovať,tak sa s ním rozvediem.
On si aj prizná,že žiarli.Aj som s ním chcela ísť k psychológovi,ale nešiel tam. Ja som tam bola raz, psychológ povedal,že musí prísť aj manžel.
Vôbec zaslobna toto nebolo, ale čím je starší, tým je to horšie.Ja mám tiež svoju prácu a musím si plniť pracovné povinnosti,ale nie je mi to umožnené.Keď mám ísť na 2-dňovú prac.cestu,ak vôbec idem, tak sa bojím, čo bude doma.Radšej sa v práci vyhovorím,že nemôžem,že malá vracala a pod.
Na záver chcem podotknúť,že inak je dobrý,pomôže mi ( keď ho požiadam) v domácnosti,všetci ho poznajú ako dobrého,ochodného,spoľahlivého....
Mám ho stále rada,ale čo mám robiť????
Isto tento list nemá ani hlavu,ani pätu, opsravedlňujem sa, trasú sa mi ruky a zle sa mi to píše.
Ďakujem za radu. Mimi