Autor otázky: Erika29
Stará láska nehrdzavie
(číslo príspevku 40.709, zo dňa 09.11.2004. videné 946x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 40709:
Pekný deň všetkým diskutujúcim ! Úplne náhodou som objavila túto stránku a som príjemne prekvapená jej obsahom. Tak som sa rozhodla, že vás požiadam o radu, možno skôr analýzu toho, čo ma trápi. Od svojich 16 rokov som chodila s chlapcom a pred rokom som náš vzťah ukončila. Milovala som ho, ale náš vzťah začal stagnovať. Samozrejme, že sme o tom viedli mnohokrát nespočetne dlhé rozhovory, ale vždy som ich iniciovala ja a z celej situácie som vyšla ja ako "neustále nespokojná, ktorej je všetko málo, nič jej nie je dobré, atď.". On nemal žiadny problém. Chýbal mi spoločenský život, ale môj priateľ bol skôr "domased" a stretávali sme sa s našimi známymi možno už len zo zvyku. Veľmi som sa trápila. Môj priateľ mi síce ponúkal zväzok manželský, ale ja som ho za takých podmienok nechcela. Rozišli sme sa a ja som okrem výčitiek čelila aj negatívnym reakciám okolia - naši spoloční priatelia prestali byť mojimi priateľmi z ich vôle a pod. Najskôr sme sa stretávali "ako kamaráti" len aby sme boli spolu. Potom ale prišiel zlom - našiel si o 9 rokov mladšiu priateľku, ktorá ho len využívala a potom odpísala. Ťažko som jeho nový život zvládala a snažila som sa zabudnúť v náručí človeka, ktorý sa o mňa usiloval posledné 2 roky (bol to môj bývalý kolega). Lenže všetko sa kruto zmenilo - môj priateľ je znova sám (občas si sadneme na priateľský pokec). Ja som bohužiaľ v zložitejšej situácii - čakám dieťa. Môjho terajšieho priateľa si zatiaľ nevezmem, nakoľko nemám istotu a dôveru v tento vzťah, možno viac v seba samu a v moje city k nemu . Je síce milý, starostlivý, šťastný budúci otec, ale moje srdce patrí niekam inam. Kde je vlastne moje miesto ? Ocenila by som radu psychológa. Ďakujem všetkým.