Odpovedal:
juro
|
Re: Ako ďalej... rozvod ?
(číslo príspevku 40.436,
zo dňa 04.11.2004.
videné 923x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 40436:
Dakujem vsetkym, ze sa mi snazite pomoct nazorom. Urcite sa nie vsetky odpovede dobre citaju, ale pravda niekedy boli. Ano, ziadost som podal,ale tym sa to nevyriesilo definitivne, len som to posunul istym smerom. Pisete, ze by bolo zaujimave citat, ako to vidi moja manzelka. Snazil som sa to napisat objektivne ako sa dalo, nemalo zmysel tvarit sa, ze som ja ten chudacik, ktoremu sa ublizuje. Fakt je ten, ze ona 75% vsetkeho, co sa stalo, zvaluje na seba, ze robila neodpustitelne chyby hlavne ona a uz by ich nikdy nerobila. Ja to vidim skor na 50:50, podstatne ale je, kedy to zacalo a ako sme to (ne)riesili a dostalo sa to do stavu, ktory vsetkym trom uz iba ublizoval - to bola nasa najvacsia chyba. Uvedomil som si, ze takto zit nechcem. Ale fakt je, ze uskutocnit to je velmi tazke. To, ze mam priatelku prislo nahle, neviem ci to bola chyba, ale clovek niekedy nepremysla o svojom konani tak ako to vtedy neciti a nevidi dosledky. Ja viem, ako som to mal vtedy urobit, ale ja musim riesit sucasny stav, nie co by bolo keby.... Priatelku lubim, k manzelke citim aj lutost, ale je to aj zvlastny pocit,ze chcem, aby bola aj ona stastna, urcite si to zasluzi. Je to citliva silno a verne milujuca osoba, ale stale nemam pocit, ze k nej citim viac. Ten psycholog mi v jednej z odpovedi napisal pravdu, ja s nim suhlasim takmer vo vsetkom. Ostava mi uz len dufat, ze to nejako vyriesim k spokojnosti vsetkych, aj ked v stave, do ktoreho som sa dostal sam je kazde riesenie dobre len pre niekoho a prave to ma desi. Nepotrebujem ale lutost, ani pochopenie, skor len "dospiet" a prist na to, co je dolezitejsie v mojom zivote. Pekny den vsetkym.
|
|
|