Odpovedal:
Viera
|
Re: Problém so sebou alebo s dcérou ?
(číslo príspevku 39.965,
zo dňa 27.10.2004.
videné 988x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 39965:
Dobre. Názorný príklad. Periem, otváram práčku, vyberám prádlo, odnášam ho do spálne na posteľ, pribehne môj syn, že on chce vyberať prádlo, vysvetľujem mu, že prádlo je už vybraté, aby mi ho podával, ja budem vešať. Nie. Dobre, ustupujem, prádlo odnášam naspäť do práčky, aby ho mohol vybrať, lenže, on chce aby to moje pyžamko so srdiečkami bolo navrchu, lebo, keď som otvorila práčku bolo tam, hľadám pyžamko so srdiečkami, lenže ho nemôžem nájsť, znervózniem, začnem po ňom kričať, že mu nebudem robiť opicu, a odchádzam, reve jak najatý, ja som kľudná, začínam s inou prácou, upratujem mu skrinku, keď som dopratala, vošiel do izby a že on chce pratať, vyhodil skrinku - v tejto fáze som ho už strieskala - mám len jedny nervy - a vystrela som sa na posteľ, ľahol si ku mne, vyreval sa, vysvetlili sme si to, nato on z posledných síl: mamka, a to pyžamko je navrchu, bude navrchu? Vojto zareaguje, že som čosi zanedbala do troch rokov (ale čo?), Jana ma bude posielať za psychológom. Ale ja za nijakým psychológom nepôjdem, pre svojho syna som najlepším psychológom ja, tak ako Vojto pre svoje deti, ktoré možno nemajú takú silnú vôľu.
|
|
|