Odpovedal:
sisi
|
Re: bola som neverná
(číslo príspevku 39.913,
zo dňa 27.10.2004.
videné 618x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 39913:
Ahoj Mirka,
ja osobne som prezila tiez neveru, ale nebolo to take hrozne ako u teba, nemali sme sa radi a zhodou okolnosti sme sa podvadzali navzajom v tom istom case a nakoniec som to ukoncila ja.
Ale nie o tom som chcela: ja som prezivala neveru mojho otca spolu s maminou! Najhorsie je, ze som o tom vedela skor ako ona... a mozem ti povedat, bolelo to neopisatelne! Citila som sa strasne, ako keby podvadzali mna! Mala som to o to horsie, ze som nevedela, ci to mam alebo nemam mamke povedat... Asi najhorsie rozhodovanie v zivote! Nakoniec som jej to nepovedala, a dnes viem, ze to bola chyba, lebo ked sa o tom mamka dozvedela - od inych(!!!), strasne ju to zobralo, chcela spachat samovrazdu... bola psychicky totalne na dne, a ja som tam nebola, lebo som o tom nevedela!!! Potom sme sa o tom rozpravali, a len velmi tazko mi odpustila, ze som jej to vtedy nepovedala a hrozne plakala, ze ju sklamal nie len otec, ale aj JA! A boli ma to dodnes, hoci je tomu uz niekolko rokov! Chcem tym povedat len to, ze to sice trvalo velmi dlho, no nakoniec mu odpustila, mne tiez, a dnes sme stastna rodina, ktora drzi pokope a pomahame si kde len vieme.
Je fakt, ze je lepsie nic nepovedat, ale je to o tom, ze ked sa to ten clovek dozvie od niekoho cudzieho, o to viac to boli a tazsie sa odpusta. Podla mna to vzdy zavisi od situacie ci sa priznat alebo nie... Drzim ti palce, aby ste nakoniec nasli cestu k sebe.
|
|
|