Odpovedal: Sante Re: bola som neverná (číslo príspevku 39.908, zo dňa 27.10.2004. videné 881x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 39908: Mne bol môj snúbenec neverný 5 mesiacov pred svadbou, (tiež to bol len chvíľkový úlet, stalo sa to raz a on si doteraz trieska hlavu o stenu ze spravil najväčšiu blbosť svojho života) takže tu máš pohľad z druhej strany. Stratená dôvera sa hľadá veľmi ťažko. Musela som prekúsnuť vlastnú hrdosť, zostať pri zmysloch, usmievať sa na svet, žiť a pracovať, pri tom všetkom žiť s vedomím, že ma podrazil človek, ktorému som verila najviac na svete a k tomu sa nezblázniť. K tomu všetkému sa dotyčná nezabudla pochváliť, že ho dostala, takže ešte pred skupinou našich spoločných známych som si pripadala ako idiot, keď som počúvala niektorých ľudí, ktorí ma presvedčovali, aby som sa s ním rozišla. Ja som veľmi dlho rozmýšľala, trvalo mi to skoro trištvrte roka, aby som sa rozhodla, kam ten vzťah posuniem. Tvoj snúbenec je pravdepodobne teraz práve v tej fáze. Je to najťažšia fáza po nevere, hovorím to z vlastnej skúsenosti, mala som v sebe zmätok, na jednej strane mi rozum hovoril preč od neho, na druhej srdce mi našepkávalo, že si zaslúži druhú a poslednú šancu, vzhľadom na to vśetko, čo kedy pe mňa urobil. V tom čase som mala dosť silne depresie, jeden deň som sa rozhodla, že s tým vzťahom skoncujem, ďaľší deň som bola presvedčená, že dokážem zabudnúť. Bola som v citovom víre a netušila som, kadiaľ ďalej. Paradoxne mi v rozhodovaní pomohol práve on. Stál mlčky pri mne, celým svojím vyjadrovaním a správaním ma ubezpečoval, že ma miluje, postavil sa k tomu, čo spravil ako chlap, jasne mi povedal: ano, viem, spravil som najväčšiu blbosť svojho živita a veľmi ju ľutujem. Nebudem na nikoho zvaľovať vinu, ani na ňu, keby som to v tom momente nechcel, neurobím to. Dnes však už viem, že keby som mal znova tú možnosť, nespravil by som to. Ja som si totiž vtedy naozaj neuvedomil, čo tebe a nášmu vzťahu tým môžem spôsobiť. Dnes, keď už to viem, radšej by som zomrel, ako ti znova ublížiť, daj mi prosím ešte jednu šancu a ja spravím VŠETKO pre to, aby si bola šťastná. A spravím hocičo, aby si mi odpustila, stačí povedať. Vtedy sám navrhol, že ak niekedy budem mať pochybnosti, kľudne si ho môžem kdekoľvek skontrolovať, lebo vedel, že dôvera sa hľadá ťažko. Stálo ma to veľa síl, ale spravila som to len 2 či 3 krát. Stál odvtedy stále mlčky pri mne a keď som odložila svadbu, stál vedľa mňa proti celej rodine, ktorá nič nevedela, všetci mi za to nadávali, že vymýšľam, ale stála som za ním, nepovedala im ani slovo a on za to bojoval s nimi po mojom boku. Vzala som si ho po ďalších 3 rokoch, po tom, keď to všetko ako tak prebolelo. Museli sme obaja veľmi tvrdo pracovať na tomto vzťahu, je to už pár rokov a musím povedať, že sme náš vzťah posunuli dosť ďaleko..ale úplne inam, kde bol predtým. Je fakt, že som sa stretla s veľmi veľa neverami vo svojom okolí a z toho len 2 páry dokázali ten vzťah vrátiť aspoň Čiastočne do normálnych koľají. Kamarátka psychologička ma vtedy upozorňovala, že ma to bude stáť veľa síl, ak s ním zostanem, že možno odpustím, ale NIKDY nezabudnem a možno sa to nakoniec aj tak rozpadne, ale riskla som to. Mala pravdu. Ešte aj dnes, po 8 rokoch to pri spomienke bolí, ešte stále mávam pochybnosti, keď niekam ide, že ma podvedie.Pri každej hádke mám chuť mu to znova a znova vykričať, ale ešte ani raz som to neurobila i keď to je niekedy ťažké. Ale naučila som sa s tým žiť. Tvoj priateľ v prvom rade potrebuje čas. Ak chceš váš vzťah zachrániť, budeš musieť veľa obetovať ty, ale bude to musieť v prvom rade urobiť ON. Porozprávajte sa, skúste nájsť riešenie. Ak to obaja chcete, máte šancu. Aj keď nie možno veľkú, ale je tam... A ešte niečo. Priznávať sa k nevere (ak by partner na to nemohol prísť iným spôsobom) je podľa mňa zbabelosť, keď ten, čo podviedol, presúva svoju vinu na ramená toho, kto za nič nemôže. Nie je to fér, priznávať sa. Skôr si myslím, že je správnejšie sa z toho poučiť, založiť to niekam do najtajnejšieho kútika hlavy a už nikdy to nespraviť. Dúfam, že si aspoň niečo z môjho príbehu vyberieš a nejak ti to pomôže. Držím palce, ak to chcete zacgrániť čaká vás oboch dlhá ťažká cesta a na jej konci môže aj nemusí byť dobrý koniec. Viem to, išla som po nej....