Odpovedal: simona
Re: problémy so vzťahmi
(číslo príspevku 39.798, zo dňa 25.10.2004. videné 430x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 39798:
Ahoj Viera. Ja som bola včera na dne, a dnes mám trošku výčitky svedomia, že tu zaberám miesto, ale neviem sa nabažiť pocitu, že nie som taká úplne strašná, že to nie je len moja chyba, ale že aj moja mama to trochu nezvládla. Ja som s ňou o tom hovorila, nie konkrétne o tom ako ma ako bábätko bila, to jednoducho nezvládnem, cítim sa strašne ponížená preto, veľmi sa za to hanbím. Ale vravela som jej, že ma ponižuje, že ma to bolí. S ňou sa ale moc o tomto nedá, ona sa hneď urazí, že ona " si už vo vlastnom dome nemôže nič povedať " . Robila mi všelijaké veci, nielen to, čo som písala, ona robí aj také maličkosti, že odkladá pre brata "lepšie kúsky" , obrazne povedané. Ona si ho hýčka, ale to by ma netrápilo, nech ! Len k nemu sa správa až tak milenecky, a ku mne ako k sokyni. Ohovárajú ma spolu, raz som ich počula, počul to aj môj priateľ. Teraz keď ich začujem, radšej idem preč, nech to nemusím počúvať. V mojej puberte ju bavilo rozplakať ma, trvalo to roky, raz za týždeň ma vždy provokovala až k slzám. Hovorila mi, že zo mňa nič nebude, že som taká a onaká, precitlivelá. Z toho som vyrástla. Raz bolo také obdobie, že som narážala presne na to, o čom ty hovoríš. Pýtala som sa jej na to, prečo je taká, akú má bolesť. Vyplakali sme sa obe, ale úľavu to neprinieslo. Stále sa vo mne snaží vzbudiť výčitky svedomia, neviem prečo. Ona ma obšťastnila ešte jednou takou zaujímavosťou, čím si zrejme zamkla moje srdce pred ňou. Ako malá som vyrastala len s chalanmi, chcela som byť chalanom a páčilo sa mi všetko chlapčenské. Na krátko ostrihaná som bola veľmi pekný chlapec. Moje prvé lásky boli chlapci, ale raz ( dnes trošku viac viem o tých kontaktoch, kde chlapci majú sexuálne kontakty medzi sebou, veľa som o tom čítala, a zdá sa mi to normálne, ale vtedy som mala osem rokov, prísnu puritánsku výchovu...), raz sme boli so sesternicou na prázdninách, spali sme v jednej posteli a ja som jej "dávala neslušné návrhy" . Išlo len o nejaké dotyky, ona mi to zatrhla a všetko bolo normál. Ale zrejme o tom povedala svojej mame, tá zase mojej, až sa mi to vrátilo, že či nie som teplá. Pamätám sa ako som ju musela presviedčať, že som "normálna" . A odvtedy som sa ju (mamu) bála objať, lebo veď aj ona je žena. Problémom zostáva, že mi zasahuje do života, ja ju mám rada, odpustila som jej, ale v krízových situáciách sa to vracia. Mám možno výhodu, že poznám traumy, ktoré ma poznačili a neprekvapia ma, len sa nimi musím vyrovnať. Vďaka za vypočutie :)