Odpovedal: Zuzka Re: otec pri pôrode (číslo príspevku 39.599, zo dňa 22.10.2004. videné 411x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 39599: Monika, tvojho manžela ti úprimne závidím. Ten môj má k tvojmu riadne ďaleko, nie žeby nerobil vôbec nič, ale zas až tak ako tebe mi nepomáha. A napriek tomu sa s ním žiť dá. Keď som bola tehotná, nechodil so mnou na ultrazvuk ani neštudoval literatúru, ale keď som mu niečo ukázala v knihe, prečítal si to. Myslím, že jeho záujem o moje tehotenstvo bol v norme. Pri pôrode nebol, jednak pred 12 rokmi to zas nebol veľmi bežný jav, ale ani ja by som ho tam vtedy nechcela. A ak by som to aj chcela, nešiel by tam. Veď on odpadáva pri pohľade na injekčnú striekačku, tak ako by to zvládol v pôrodnej sále? Ešte by som mala starosti o neho. (Inak v krízových situáciách mu pohľad na krv nerobí problém, bol v takej situácii, kedy musel poskytnúť ranenému pomoc a zvládol to v pohode. Keď je však niečo vopred plánované a je v tom krv, koniec.) Preto si myslím, že Kaja by manžela nemala nútiť. Len sa s ním pekne porozprávať a povedať, prečo ho tam chce. A nech aj on povie, prečo nechce. Možno sa bojí. Určite by Kaja nemala teraz od manžela odísť len preto, že nechce byť pri pôrode.