Odpovedal: Katka Re: Čo si mám o tom myslieť? (číslo príspevku 38.919, zo dňa 13.10.2004. videné 437x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 38919: Samozrejme, že sa pre neho rozhodla sama. Ale vtedy sa ešte takto nesprával. Ver mi, keby bol takýto aj v čase voľby, tak by sa na neho určite z vysoka vykašľala. Ja mám jedno dieťa a chlapa (druha), ktorého už pomaly nenávidím. Sama som si ho pred 8 rokmi zvolila, ale vtedy to bol pozorný mladý muž. A teraz je to úplne iný človek. Tiež si myslím, že má milenku, hoci žiaden dôkaz na to nie je. Ale už vyše roka máme oddelené spálne, sám od seba sa odsťahoval do druhej izby, pri poslednom mojom pokuse o milovanie (pred skoro 2 rokmi)mi povedal, že to mám ísť rozchodiť do kuchyne! Ostávam s ním pod jednou strechou iba preto, lebo nemám kam ísť a on by sa raz mal odsťahovať do svojho rodinného domu, ktorý si postavil. No a chodí na týždňovky, takže tie víkendy sa dajú vydržať. Ale ja mám aspoň to "šťastie", že mi sa nehádame, nič mi nevykrikuje. My sa totižto nerozprávame vôbec, ani sa nezdravíme. Ale aj to je na nervy, pripadám si nepotrebná a ponížená. Ale z toho najhoršieho som sa už dostala. Povedala som si, že kvôli jednému chlapovi si nebudem kaziť život sebe aj synovi. A ešte k tomu kvôli chlapovi, ktorý o mňa ani nezakopne. Prestala som si ho všímať, začala som byť zase veselá, ani za svet mu nedám najavo, že sa trápim, že mi chýba, aby ma niekto objal, pohladkal a porozprával sa so mnou. Dala som mu jasne najavo, že mi je dobre aj bez neho. No, ale som sa rozkecala. Ja som len chcela povedať, že človek keď si vyberá partnera, nemôže dopredu vedieť čo im osud nadelí. Aj ten najlepší a najmilší človek sa môže zmeniť na tyrana a despotu, dopredu nemôžeš vedieť!