Autor otázky: N
mám sa čoho báť?
(číslo príspevku 38.691, zo dňa 10.10.2004. videné 756x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 38691:
Mám priateľa ktorého veľmi ľúbim. Teraz sme však spolu len cez víkendy a mne je to strašne málo. On je cez týždeň na internáte, chodí na diskotéky, opíjajú sa s kamarátmi, zabávajú sa a ja nesmierne žiarlim... Strašne mi vadí tento jeho dokonalý život. Stále sa ho vypytujem podrobné otázky na všetko možné a tým sa uistím, že ma nepodviedol. Lenže uvedomujem si, že ho to možno raz prestane baviť tá moja každotýždenná spoveď. Bojím sa že ho stratím, ale len tak sa dokážem upokojiť a byť si istá že mi nezahol. Bojím sa toho že tam stretáva mnoho pekných báb, že sa mu dáka zapáči, on tiež nevyzerá najhoršie a baby naňho letia. Má tam úplne iný život ako viedol tu. Keď odchádzal prvý krát na internát tak sme spolu plakali a ja som videla že aj jemu budem chýbať. Lenže teraz pozorujem ako si ľahko a rýchlo zvyká. Stále spomína internát-toto si musím kúpiť na intrák, tento film si musíme (on a jeho kamaráti) pozrieť, toto je presne ako na intráku, alebo povie "naši" (a myslí tým spolubývajúcich), povie že boli všetci kde samozrejme ja pod tých "všetkých" nezapaddám, a podobne. Teraz keď odchádza plačem už iba ja sama v izbe kde ma nik nevidí, on odchádza s úsmevom na perách-veď o týždeň budeme zase spolu... Myslíte si, že sa mám čoho báť? Viem že ma ľúbi, ale možno si to len namýšľam, ale mám pocit, že ma ľúbil viac keď sme boli spolu každý deň. Teraz je myšlienkami stále niekde inde-v jeho internátnom meste čo si samozrejme nikdy neprizná... Ešte na doplnenie-ja mám 19 a on skoro 21. Chodíme spolu vyše dvoch rokov...