Odpovedal: Miša
Re: On alebo ja?
(číslo príspevku 38.329, zo dňa 05.10.2004. videné 350x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 38329:
Ahojte kočky,bude toho trošju viac,ale teraz Vám ukážem pohľad asi trochu z druhej strany,som žena ,kt. má "priateľa".Ale tiež mám vo sv. týždni vyhradené dni na behanie a raz do týždňa si chodíme zahrať ako bývala hádzanárska partia -ženy zápas,niekedy ked zoženieme autá aj do iného mesta,kde nás pozvú.Môjmu "priateľovi" sa ani moje dennodenné nabehávanie,aby som na hrisku nespľasla ako bublina ,a ani tie zápasy vôbec nepáčili,že ten čas som nevenovala jemu.Žiarlil.A pritom ja tie stretnutia,nabehávanie som potrebovalaa potrebujem kvoli psychike ,pocitu šťastie,ked prídem unavená z práce,,ked chcem byť sama,ale i kolektív -ked už sa blížim ku šatni a počujem výbuchy smiechu,riešenie "ťažkých" možných i nemožných problémov,krik jedna cez druhú a zázrakom vš. sa počujeme a aj keby som mala deti,tak ich vozím so sebou ako ost.baby -mamičky,alebo si zaobstarajú jednu opatrovateľku na tie 2-3 hodinky,niekedy aj viac,a niekedy pomôžu tatkovia,babky.Ano kto si to môže dovoliť,ale skoro vždy všetky tak zájdeme aj na malinovku na polhodinku ,kým doschneme ,alebo kým dôjde autobus,či 1 pivečko-ja osobne neznášam alkohol.Občas ,ked má niekto sviatok,sú kolačiky po zápase i šampus.
U Vás si skôr myslím,že ten futbal je len asi zámienka,ako ísť do krčmy.Aj ked áno beriem to ,ísť zapiť 1 pivkom smäd,ale nie vysedávanie do polnoci,aj ked niekedy to aj naše mladé pretiahnu a idú ešte na diskotéku.Ale každý vie ,čo mu tolerujú a čo si môžu dovoliť.Vlastne aj tie kt. sú akurát tehotné alebo majú nejaké zdravotné problémy-(kedže máme dobité,dotrhané kolená,kríže,členky,máme veľa chronických zranení,kde nám kĺby držia len vďaka špec. ortézam) a nemôžu si zahrať,robia výbornú kulisu v hľadisku, a vždy prídu aspoň povzbudiť alebo podpichnúť ostatné.
Ale já mám jednu veľkú výhodu oproti Vám,so sv. priateľom sa môžem ešte rozísť ak zistím,že mi to fakt tolerovať nikdy nebude.
A Vám by som poradila,čo tak ísť s manželom a s deťmi ak nie sú veľmi malé,raz za čas a ak sú ochotné ho na ten nešťastný futbal povzbudzovať,prejaviť mu dôveru alebo dohodnúť sa s inými manželkami a potom ho po zápase ísť spolu na stojáka zahasiť smäd a pokúsiť sa ho odvliecť domov,lebo deti idú na druhý deň do školy.Alebo potom,ak Vás kočky fakt šport neláka,vyhradiť si sama pre seba jeden deň v týždni,ked o domácnosť a deti sa bude starať ocko a Vy budete v cukrárni ,v divadle klebetiť.Sú to fér pravidlá,len treba trochu úcty k tomu druhému s každej strany.Zmeniť ho už nezmeníte.
Ja by som svojho priateľa tiež strašne rada videla niekde na hrisku,v nejakej partii hrať futbal,hrala by som veľmi rada aj ja,len nemám kde.Tak s ním chodím na tie jeho prechádzky do prírody -aj to je pre mňa tréning na fyzičku,hoci by som si radšej odbehla tých svojich 30 kol na ihrisku,Prejaviť si vzájomnú dôveru povzbudenie,nie sebecky mať partnera len pre seba,dovoliť mu aspoň raz do týždňa sa ísť vyblázniť,to neznamená ,že vtedy sa zrúti celá domácnosť.Neviem,možno sa mýlim,ale na tie naše hádzanárske seansy sa vždy tešíme a vždy si budem zariadovať čas,peniažky a všetok program ,aby sme sa ich vždy mohli zúčastniť.A ešte jedno tvrdím,kto nikdy nešportoval,nebol v takej partii,ťažko pochopí.Prežili sme spolu veľa,ťažké prehry ale i víťastvá,sme už možno pomiešané z 5 generácií, ale stále sa snažíme ,robíme všetko preto ,aby nám to trvalo.Pretože teň deň,je pre nás sviatok.Asi sme fakt fanaticky blbé, ale je to tak.
Dúfam,že Vám ten pohľad z druhej strany trochu viac pomohol pochopiť Vaše polovičky .A držím Vám palčeky,aby sa Vám podarilo zachovať na obidvoch stranách fér pravidlá,aj ked je to zo začiatku veľmi ťažké,aby ste boli pokojní,humorní ,dobre naladení,ked ten "čas" príde a najmä šťastní vš. v rodine,a aby ani jeden sa neurážal a druhý nevydieral.