Autor otázky: Katka
Problém s rodičmi
(číslo príspevku 3.753, zo dňa 24.07.2001. videné 138x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 3753:
Dobrý deň, volám sa Katka, môj problém je trosku odlišný ale aj napriek tomu vás žiadam o radu. V poslednom čase už naozaj neviem ako ďalej. Mám osemnásť rokov a som jedináčik a asi v tom bude aj môj problém. Moja mama sa mi stále snaží riadiť celý život. Aj po mojich osemnástinách musí byť všetko presne tak ako to chce ona. Keď chcem ísť niekam von musím sa pýtať a prosíkať aby ma pustili aspoň do jedenástej. Ak náhodou nemajú práve dobrú náladu, no tak mam hneď aj zaracha. Moja mama je učiteľka a dosť často je z niečoho nervózna. Minule som chcela ísť von aj zo svojim priateľom. Opýtala som sa mamy a tá ma pustila. Keď prišiel môj priateľ tak z ničoho nič zavelila, že nikam nepôjdem. Viem že kvôli Petrovi to nebolo lebo mame sa páči. Keď Peter odišiel domov tak za mnou prišiel tatino a ospravedlnil sa mi že je nervózny kvôli mamine. Ona ma niekde pustí, potom toho ľutuje a za to nadáva otcovi. Potom asi skoro hodinu kričala. Obliekla som sa, že sa idem aspoň prejsť. Skočila mi do cesty a nepustila ma. Vraj som prechladnutá, nech si odpočiniem. No tak som mi hneď vymyslela formu môjho odpočinku ako je: Umy boty, uprac, oper si veci... Celé to sprevádzali narážky typu: kedy si naposledy robila, bola, mala... Hmm dobre robiť poriadok áno v pohode, ale nie o desiatej večer? Niekde som čítala o dievčati s podobným problémom, kde to že je plnoletá a samostatná jej rodičia pochopili až keď si podrezala žili. No podľa mňa týmto smerom cesta nevedie. Aj keby som sa pokúsila o samovraždu iba by mi to vyčítala a nadávala my. (teda ak by som to náhodou prežila). Najviac ma mrzí keď mama príde nahnevaná domov, alebo sa poháda z otcom a potom príde za mnou a začne po mne kričať, že všetko je moja chyba a za všetko môžem ja. Takto si na mne vždy lieči komplexy. Mám ich spísané, keby som zabudla, neviem čo by to s ňou spravilo keby to našla. Ale aj tak to vždy všetko schytám s minimálne trojhodinovým prednesom. Kedysi som si písala denník. Moja mama ho raz našla celý prečítala a začala v ňom opravovať gramatické chyby. Momentálne ho mám radšej na diskete chránenej heslom. Dnes som bola hore celú noc s walkmanom na ušiach, ale stále lepšie ako počúvať rodičov ako sa hádajú. Keby prišli za mnou a povedali mi, že sa rozvádzajú ani by to so mnou nepohlo. Myslím, že by im tak bolo lepšie. Oni sú úplne odlišný ľudia. Mamina mi už pár krát povedala, že sa nerozviedla len kvôli mne. Nad ránom sa mi konečne podarilo zaspať. O chvíľu v pálil do deckej otec, už som myslela, že ma ide vyhodiť z domu. Ale on my oznámil dosť drsným hlasom. Ty prašivý fracku, všetkému si na vine ty!!! Tresol dverami a odišiel. Potom bol chvíľu kľud, asi o piatej ráno vtrhla do izby mama. Hodinu aj niečo som ju počúvala. Strašne sa mi chcelo spať, ale pre ňu to nebol problém, zatriasla so mnou a pokračovala. Bola nahnevaná že keď sa ma niečo opýtala tak som jej kľudným, takmer flegmatickým hlasom odpovedala. Už naozaj neviem ako ďalej, prosím Vás poraďte mi ako sa z takejto situácie dostať. Podnájom si zatiaľ nemôžem dovoliť. A aj keby som za niekam odsťahovala. Onedlho by boli zase pri mne možno aj s policajtmi. Bojím sa že mi bude riadiť celý môj život. Prosím vás pomožte mi, poraďte... Ďakujem Katka. kacenka@gmx.net