Autor otázky: KP
Moje zlé obdobie života
(číslo príspevku 37.096, zo dňa 13.09.2004. videné 457x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 37096:
Mám 25r.Moja úzkosť vo mne pretrváva už ani neviem od kedy. Cítim sa byť strašne zbytočná a nezaujímavá. Je mi tak zvláštne že si to vôbec neviem vysvetliť. Najradšej som keď môžem byť zatvorená doma v tichu. Aj keď kedysi som bola rada v spoločnosti ľudí.Nemôžem ani povedať že by som sa nepáčila lebo väčšina ľudí mi hovoria že som moc pekná ale ja sa tak necítim aj keď niekedy áno ale ak sa niekto na mňa nepozrie čo sa páči mne hneď som tam kde nechcem byť. Prácu mám takú nezaujímavú nič moc nuda. Vôbec sa nemôžem realizovať. Robím to s priateľom už 4 rok a celkom som zblba už neviem ani tie veci ktoré som vedela. Aj keď je to taká voľná robota celkom nám zarába ale má to také následky aké má . V mojej rodine to nie je tiež vôbec dobré . Mám ich všetkých moc rada ale neviem ako to mám všetko vyriešiť. Pred 8 rokmi mi zomrel môj ocinko a do teraz naňho stále myslím a verím že raz sa vráti. Potom v rodine som mala moju zlatučkú tetu ktorá na následky rakoviny zomrela a nemôžem sa s tým tiež zmieriť nemôžem uveriť že už tu nieje. Aj keď viem že to čo sa stalo bolo pre ňu oslobodenie myslím stále na ňu.S priateľom som 11rok. mám aj nemám ho rada. Je zlatý, dobrý, milý ale niekedy ho už mám dosť . Moc ráz ma už sklamal a nemôžem mu dôverovať. Bolí ma to . Neraz ma ponižoval aj keď sa ospravedlnil prepáčila som mu to ale vo mne to zostalo. Ak mi môžete poradiť tak vás prosím o odpoveď čo sa so mnou deje.Vopred ďakujem . S pozdravom