Odpovedal: Majka
Re: úzkostná porucha, depresia, strach
(číslo príspevku 37.094, zo dňa 13.09.2004. videné 426x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 37094:
Ahoj Marek,

Už na druhy deň ako som pisala na toto forum som už ráno bežala na neurologiu, nemala som to v pláne ale mne vecer bolo tak zle, začali znova tie pocity napriek tomu že beriem lieky, ja som si sadla na posteľ, ludia, ja som nevedela, čo so sebou, mala som pocit, že cele moje JA je niekde v mojich chodidlach, akoby som stekala ako horiaca sviečka, ani nevim, k čomu by som to prirovnala, no strašne, dala som si FRONTIN aby som to ako tak zvladla, ráno triaška, neurologička ma poslala na ku dobrej psychiatričke. Ja sa za to nehanbím, tam nechodia "šibnutý ludia" chodia tam doktory, mlade dievčata, aj podnikatelia, je to len všeobecná slovenska mienka, že tam chodia blázni ale taka je nevedomosť, aj by som chcela všetkým, co trpia depresiou a podobnými problemami nebojte sa psychologov a psychiatrov a ani liekov, ked potrebujeme pomoc a sami si nevieme pomôcť a ani naša rodina, ostava nám len toto a je to podľa mňa dobre riešenie. Mne doktorka povedala, že mám nizku dávku SEROXATU iba 1/2 tabl. som brala, prešli sme na iné lieky CIPRALEX, snaď to bude lepšie. Nemôžem povedať, že by sa niečo extra vo mne zmenilo, stále bojujem a myšlienky príchadzaju, aj teraz ked píšem mam take slabe zmiešané úzkostné stavy, snažím sa už trošku myslieť pozitívne aj ked sa niekedy nedarí netreba sa vzdávať. Je potrebný dlhší čas, a na sebe pracovať aby sa stav zlepšil. Moja mama stale tvrdé, že mne nič nie je, že som bezproblemova, ja viem, je moja mama a nechce si to pripustiť lenže jej je lúto, že ona nebola prvá, ktorá sa dozvedela, že mi nedávno bolo zle a že ona nie je tá, ktorá dokaže pomôcť. Ja neviem, prosím o názor, myslite si, že ak mi vlastná rodina nepomôže nepomôže mi nikto, to tvrdí moja mama, a ja som teraz zmätena z jej vyjadrenia. Ja mám pocit, že mne to jedno sedenie u psychiatričky mi pomohlo a pôjdem tam znova. Chcela by som znova mať vlastný názor a žiť svôj živoť aj ked ma už dlhu dobu nič nebaví a najradšej by som neexistovala ale držim sa aj vďaka Vám ktorí sa tiež trápite a viem, že nie som sama.