Odpovedal: Eva Re: Odchod dcéry (číslo príspevku 37.058, zo dňa 13.09.2004. videné 250x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 37058: Milá Danka. Aj ja sa pripojím k tejto diskusii. Mám taký istý problém a rovnaké pocity. Na rozdiel o d Vás som o 10 rokov staršia, žijem sama, nemám manžela a mám jedinú dcéru, ktorá po skončení vysokej školy odišla do zahraničia, hneď sa tam zamestnala a ja som zostala celkom sama iba s mačkou (aspoň). Už som za ňou bola a bolo to veľmi krásne. Dcéra mi pomohla prekonať aspoň časť finančnej bariéry a tak sa nám podarilo stretnutie. Ja vôbec nie som cestovateľský typ, ale túžba stretnúť sa s dcérou bola pre mňa takou veľkou motiváciou, že som nedbala na strach z lietadla a všetko čo s tou cestou súvisí, stres a pod., odcestovala som aspoň na 14 dní. Bolo to krásne, ale aj povzbudivé pre mňa preto, že som na vlastné oči videla, kde moja dcéra žije, akých ľudí má vo svojom okolí, aké má zamestnanie.Vrátila som sa spokojnejšia. Je to celkom iné, ako keď si neviete ani len predstaviť prostredie kde žije. Pokúste sa aspoň raz nájsť možnosť vycestovať a uvidíte, aký to bude pre Vás obe zážitok. Určite sa upokojíte. Mimochodom, podobné pocity bezradnosti a osamelosti som mala i ja po dcérinom odchode a myslela som si, že sa s tým nikdy nezmierim.Nič ma nezaujímalo, keď som prišla z práce (ešte pracujem), nevedela som si pomôcť, plakala som a bola som stále nepokojná Najmä v noci. My sme žili same, máme iba jedna druhú a tak je to pre nás obe veľmi ťažké. Milá Danka, tak Vy, ako aj ja, musíme len veriť, že cesta, ktorú si naše deti vybrali je pre ich život tá najsprávnejšia a musíme ich v tom podprovovať aspoň na diaľku, ak nemôžeme byť s nimi. želám Vám všetko dobré. Reakcie na príspevok: Re: Odchod dcéry (263x, Dana pre Evu, zo dňa 2004-09-13)