Autor otázky: Dana
Duševná porucha
(číslo príspevku 36.820, zo dňa 09.09.2004. videné 358x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 36820:
Moja matka pochádza zo 6 detí- dievčat, z ktorých 3 v dospelosti boli duševne choré.Pri dvoch z nich sa porucha vyskytla po duševnom otrase a boli do konca života umiestnené v ústavoch. Moja matka je tretia. Je vydatá, od ca 20 rokov trpí na astma bronchiale,bola operovaná na kŕčové žily, operácia žlčníka, má diabetes melitus - užíva Glucobene 3,5 mg 3x denne, okrem toho berie Flavobion, Nit - Ret, Vitacalcin, E-vit., Becloforte.
Ako si ju pamätám, vždy bola doma generálom. Otec sa staral o materiálne zabezpečenie rodiny - bol majstrom všeobecnej údržby a po príchode z práce šiel zasa pracovať do našej záhrady, kde pestoval okrem viniča - čo je jeho koníčkom i všetku zeleninu a ovocie pre domácnosť. Moja mama bola od mladosti v domácnosti, starala sa o výchovu detí a domácnosť, neskôr príležitostne opatrovala deti a potom niekoľko rokov - spolu asi 10 pracovala ako obsluha vo výmeníkovej stanici v podniku, kde pracoval i otec a neskôr v kvetinovej záhrade mestských tecnických služieb. Potom odišla na invalidný dôchodok. Pravidelne každý rok chodievala na liečenie do Tatranskej *Polianky, neskôr do Nimnice.
Teraz má 78 rokov, otec je rovnako starý.
Pred niekoľkými rokmi postupne začala byť agresívnejšia, ako dovtedy. Každý jej rozkaz či želanie muselo byť okamžite splnené, inak zúrila, kričala a končilo to astmatickým záchvatom, "bolesťou srdca", či iným zdravotným problémom. Postupne sa situácia začala meniť. Začala si vymýšlať, prekrúcať, čo kto povedal, prípadne tvrdiť to, čo nikdy nebola pravda. Vždy sa to týkalo majetku, peňazí a sexu a obeťou sa stával takmer vždy otec.Vždy sa usilovala správať sa ako dáma, ale v tomto období jej z úst plynuli iba vulgarizmy najhrubšieho zrna. Začala vyť agresívna voči sebe a voči otcovi.Vyhrážala sa samovraždou a vykonávala demonštratívne pokusy o samovraždu napr. v noci odišla do pivnice, okolo hrdla si omotala povraz, uviazala ho o rúru a čakala, kým ju otec príde zachránit... Vysvetľovala to tým, že je chorá, celý život trpela a už nechce žiť.Ak ju pochytil amok, bola zasa agresívna na otca, obviňovala ho z nevery, z darovania pôdy ktorú má dodnes v prenájme poľnohospodárske družstvo, všetky jej choroby spôsobil otec, a ktorý vraj podľa jej presvedčenia celý život behal za ženami. Od verbálnych útokov prechádzala k fyzickým, že ho zabije, aby si nemohol "užívať".Bolo bežné, že na ňom dolámala palicu, v noci ho začala škrtiť, zlomila mu bederný stavec. Po jednom incidente, keď ho zbila a nechala v košeli a slipoch sedieť na dvore som zavolala políciu a otca som odviedla k sebe domov. Nechcela mu dať ani doklady, oblečenie že v tom dome mu nič nepatrí, zobral si iba holiace potreby a lieky.Podarilo sa mi ju oklamať a po dohode s psychiatričkou som jej povedala, že na základe jej udania (polícii sa posťažovala, akého má muža a ako ju trápi)polícia žiada psychiatrické vyšetrenie oboch.Po vyhrážkach, že sa obesí súhlasila. Lekárka ju vyšetrila a napísala návrh na hospitalizáciu v PN Pinela. Keď som ju tam chcela odviesť s tým, že ešte musí isť na jedno vyšetrenie, začala sa brániť, že nikde nejde. Napokon sa mi ju násilím podarilo posadiť do auta, použila som na dvere detské poistky. Cestou sa najskôr pokúšala za jazdy otvoriť dvere- čo nešlo, potom ma začala kmásať, roztrhala mi šaty a začala ma škrtiť, až sa mi začalo zatmievať pred očami. Stihla som prísť do nemocnice. Vtedy otvorila okienko, zvonku otvorila dvere a nonšalantne vystúpila a šla sa posťažovať, akú má zlú dcéru a muža...S hospitalizáciou nesúhlasila - bola to nútená hospitalizácia.Pravidelne sme ju chodili navštevovať, spolupracovali sme s lekárom. Asi po 2 mesiacoch ju prepustili, mala trvale užívať Risperdal. Obvodná psychiatrička jej znížila dávku z 3x2mg na 2x 1 mg a tak bolo asi 1,5 roka. V tom čase neboli v rodine žiadne konflikty a tak milú, dobrosrdečnú a láskavú mamu som nikdy nemala.Minulý rok okolo Vianoc dobrala predpísanú dávku Risperdalu a rozhodla sa, že ona ho nepotrebuje, jej nič nie je a "namá za potreby zbytočne sa tráviť".Otec do toho nechcel zasahovať: "babka povedala, že už to brať nebude" a tým to bolo vyriešené. Zašla som za psychiatričkou, sestra jej poslala predvolánku do ambulancie, ktorú odignorovala. Povedala som jej, že lekárka jej odkazuje, aby si prišla pre lieky, pretože pojde na dovolenku - vraj nech len ide a má sa tam dobre a už sa ani nemusí vracať.Lekárka mi povedala, že s tým nemôže nič robiť a aby prišla. No ako ju tam mám dostať, keď dobrovolne nepôjde? Nemôžem si ju predsa vzpierajúcu prehodiť cez plece a odniesť ju. Nie je ani malá dieťa, ktoré má zafixované, že musí poslúchať. Mama neposlúcha nikoho a nedá sa ani presvedčiť..Situáciu som neriešila, pretože s nimi nebývam v spoločnej domácnosti, otec nemal výhrady k prerušeniu liečby napriek tomu, že som ho upozornila, že jej stav sa znova zhorší, ale až doteraz bol kľud, žiadne verbálne ani fyzické ataky. Pri poslednej návšteve obvodnej lekárky, ku ktorej si chodí dať predpisovať pravidelne užívajúce lieky sa posťažovala, že veľmi zabúda. Lekárka, napriek tomu, že vie o jej ochorení a osobne som ju informovala i o tom, že prestala užívať psychiatričkou predpísané lieky, jej napísala Nootropil 2 x 1250 mg. Po 3 dňoch sa jej sta začal zhoršovať. Znova nastali verbálne napadnutia, vyhrážanie sa, obviňovani, prekrúcanie faktov...Neviem, ako pokračovať. K psychiatričke dobrovolne nepôjde. Obvodnú lekárku som navštívila a je informovaná o situácii.Určite nepôjde, ani keď ju tam lekárka pošle.Utlmujúce lieky sa jej nasadiť nedajú, lieky si chodí vyberať z lekárne sama a pri novom prípravku si vždy prečíta príbalový leták. Ak je tam čo i len zmienka o utlmujúcich účinkoch, lieky brať nebude.Ako ju dostať na liečenie? Nemám fyzické ani technické možnosti ako ju dopraviť do nemocnice, alebo do ambulancie, ak sa nechcem vystaviť nebezpečenstvu - pri použití násilia zápasí ako o život. A ublížiť jej tiež nechcem. Aké sú legislatívne možnosti? Kto mi môže a za akých podmienok pomôcť? Nechcem predsa čakať, kým niekomu, alebo sebe ublíži.Ďakujem za každú radu.