Odpovedal:
Nika
|
Re: Strata panenstva u neplnoletej dcery-ako to pr
(číslo príspevku 36.577,
zo dňa 06.09.2004.
videné 296x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 36577:
Ahoj Darina. Ja patrim tiez medzi tych predcasne dospelych a chcela by som ti trosku priblizit aj tu opacnu stranu. Kedze som v 7 rokoch ostala polosirota, mamina ma obcas, ked chodila vecer do roboty, nechavala ma na noc u susedy, ktora mala o tri a styri roky starsich synov. Oni boli taky "mily" ze ma zasvatili do pettingu ked som mala 9 a do oralneho sexu asi o dva roky neskor. Aj ked som v tom case vedela, ze moje rovesnicky nieco podobne nerobia, nepripadalo mi to divne ale ani som sa tym nechvalila. Dnes mam 22 a s odstupom casu mi to uz pride dost hrozne. V tom zmysle, ze keby som sa to dozvedela o niekom inom, tak si poviem, ze je to strasne. Ale co sa tyka mojich vlastnych spomienok, nezanechalo to na mne ziadne negativne stopy, fyzicke, ale hlavne ani psychicke. Akurat som troska skorej dospela. Ale nestala sa zo mna ziadna prostitutka, nie som promiskuitna ani nic podobne, ak sa nahodou bojis toho. Keby som mohla vratit cas, ani neviem, ci by som to chcela vymazat. Neviem totiz, aka by som bola bez takychto, sice zlych, ale aj tak skusenosti. Mne to tiez pride dost desive, ale deti dospievaju stale v skorsom veku. Myslim, ze trestne oznamenie by v tvojej dcere skor vyvolalo nejaky pocit ponizenia a hanby. Pokial v suvislosti s tak skorym dospenim nebude vystavena nejakej traumatizujucej situacii (akou myslim sud je), tak by to na jej psychiku nemalo mat nijaky dopad. Neviem, asi zalezi od kazdeho vlastnej povahy, ale u mna to tak bolo.
Tebe drzim palce, aby ste sa cez to dostali a aby sa vam podaril prijat fakt skoreho dospievania - ja s tym mam tiez este problem :)
|
|
|