Autor otázky: Samka
Ako ďalej?
(číslo príspevku 36.517, zo dňa 06.09.2004. videné 904x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 36517:
DOBRÝ VEČER!
Zamotala som si život a dnes hľadám odpoveď na otázku:"AKO ĎALEJ?" Možno mi pomôžete.
Mám 36 a pred 14 rokmi som začala žiť so svojim manželom. Po 3 rokoch sa nám narodila chronicky chorá dcéra /JCA/ a ja som mala doma manžela, ktorý prichádzal takmer každý deň domov opitý. Problémy zašli až tak ďaleko, že som ho chodila dvíhať pred panelák, aby som si ho priniesla domov, alebo sa opil v čase, keď mal na starosti malú. Nákupy, zodpovednosť, čakárne lekárov? Tieto veci ho vôbec nezaťažovali. Prijimanie rozhodnutí ohľadom zdrav. stavu za dcéru aj to bolo na mne. Môj otec bol pijan, ktorý bil ženu aj deti. Myslela som si, že ja ... Uvedomila som si, že presne to isté okrem fyzického týrania som prežívala život s nezodpovedným pijanom. Matka otca nikdy neopustila, ale zároveň nikdy nežila. Urobila som chybu. Nerozviedla som sa ale v tejto situácii som pred 3 rokmi spoznala muža-pravý opak. Je však ženatý a všetkému dohromady sa dnes hovorí nevera. Dal mi všetko, čo muž žene môže dať. Časovo sme sa dostali do okamihu, keď cítim, že je najvyšší čas prijať rozhodnutia do budúcnosti. Manžel sa v pití ukľudnil /donútili ho zdravotné problémy/ - mám sa k nemu vrátiť, keď už v sebe neviem nájsť cit potrebný pre spoločný život, ale udržím rodinu? Alebo pokračovať vo vzťahu, v ktorom síce dostávam všetko, ale môže ublížiť inej žene? Môj milenec tvrdí, že starobu prežijeme spolu a zároveň vidím, že buduje rodinu a jeho manželstvo sa mi zdá spokojné. Už sa v tom nevyznám a potrebujem radu. Som to ja, kto to má všetko vyriešiť? Nemám síl sa rozijsť s mužom, ktorého milujem. SAMKA