Autor otázky: Veronika
|
Partner v depresii - pre psychológa
(číslo príspevku 36.228,
zo dňa 31.08.2004.
videné 383x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 36228:
Ako začať? Som žena po 40-ke a mám niekoľko mesačnú známosť s mužom, na ktorom mi veľmi-veľmi záleží, vysoko si cením jeho postoj k partnerskému životu, deťom a tak. Proste bola som presvedčená, že toto je ten, s ktorým chcem zostarnúť. V poslednej dobe sa mi zdal byť akýsi iný. Podľa jeho správania som mala dojem, že on chce z nášho vzťahu vycúvať a nevie ako. Nebudem opisovať jeho chovanie atd. V čom je teda problém: priznal sa mi, že sa už dlhšiu dobu lieči na depresie, stavy strachu, úzkosti... V tom by som osobne nevidela problém, ja som na túto diagnózu bola tiež liečená... Momentálne prežíva veľmi ťažké obdobie, je nekomunikatívny, apatický, uzavretý, unavený, bez radosti zo života, srší z neho samé negatívum... Neviem, ako mu mám pomôcť, aj keď mám vlastné skúsenosti s takýmto stavom. Som veľmi smutná a nešťastná, lebo naše stretnutia a spoločné chvíle sú čím ďalej, tým viac zriedkavejšie. Ja viem, že potrebuje byť v kľude a doslova a dopísmena spať kvôli účinku liekov a takto regenerovať organizmus. Neviem, či sa nakontaktovať na jeho lekára, či byť iniciatívnejšia k stretnutiam, či ho nechať, nech stretnutia navrhuje len on podľa svojej potreby a rozpoloženia ... Okrem toho, začínam sa aj ja obávať o seba, lebo takýto stav ma neuspokojuje, som z toho VEĽMI nešťastná, (aj keď viem, že to chce odo mňa trpezlivosť) a bojím sa, že ma „stiahne“ so sebou. Veľmi by som mu chcela pomôcť, tú pomoc potrebuje, nevie si sám so sebou rady a nevie mi ani definovať, v čom a hlavne AKO mu mám pomôcť ja. Poraďte mi prosím ako sa zachovať a ako postupovať? Ďakujem.
|
|
|