Autor otázky: Erika
Psychológ - pocity smútku, rozpad vzťahu
(číslo príspevku 35.343, zo dňa 15.08.2004. videné 385x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 35343:
Dobry den prajem,
chcela by som sa opytat na pohlad odbornika tykajuci sa mojho tzv. "problemu". Momentalne som v situacii, kedy sa na mna "zosypali" veci ktore su trosku tazsie ako bezne problemy..Robila som tazke skusky, s tym bolo spojene osamostatnenie sa postavenie sa na vlastne nohy - strach a obavy z toho ci to zvladnem a ako poplatim ucty a pod...k tomu sa pridruzili problemy a napate vztahy v mojej rodine, ktore su takeho charakteru uz dlhu dobu a k tomu aj rozpad mojho 7-rocneho vztahu....Ja osobne sa citim teraz dost smutna, bez nalady, mam pocity smutku a neviem ako dalej, pricom mam vsak nejake predstavy co a ako by som chcela v uducnosti robit....ale strieda sa to s bezmocnostou....k tomu mam problemy so spankom, oslabenu imunitu - bakterie liecene antibiotikami, busenie srdca a bolesti hlavy, pricom niekedy mam aj take napady ci som vobec normalna:-(....co sa tyka rozpadu vztahu, to ma momentalne trapi asi najviac, lebo partner mi bol v podstate vsetkym , bol takym unikom ked som mala problemy v inych oblastiach a dokazal mi poskytnut v tomto oporu...teraz sa citim tak, ze som" zanevrela" na muzov, asi preto, ze on sam nevedel co chce a uz parkrat sme sa rozisli.ja som sa celu dobu vztahu v podstate venovala len jemu a vztahu ako takemu,mali sme dost velke problemy - nevera z jeho strany, patologicke klamstva a ja som sa to vzdy snazila rozchodit a asi som ho mala dost rada lebo som si myslela ze sa zmeni...nezmenil...vzdy vsetko iba sluboval a nakoniec vsetko porusil..mala som tri snubne prstene a rozisli sme sa tyzden nato, ako povedal ze si uz ideme hladat termin na svadbu.samozrejme, to ze sa rozchadzame vyslo od neho...my sme bboli nejako emocionalne na sebe dost naviazani avsak nevedeli sme riesit bezne alebo tazsie problemy...napr. financne, ked uz k tomu doslo, polozilo nas to...teda - jeho...ja toho vydrzim dost...pocas celej doby vztahu som vsak mala problem zistit to co si naozaj mysli, on totizto vravel len to, co chcel pouct ten druhy...ja som sa koli takymto problemom uzatvarala dost do seba, a samozrejme mentalne stranka sposobila ze bola narusena uz aj intimita...teraz sa tym dost trapim, neviem si pri sebe predstavit niekoho ineho, a samozrejme on je ten, kto uz nahradu ma...asi som v tomto "vadna":-( najhorsie na tom vsetkom ale je, ze tym ze sme sa venovali len jeden druhemu 7 rokov, a v rodine nemam oporu uplne vobec, nemam nikoho s kym by som sa vyrozpravala, doknonca nie som ani vo vacsom meste...vsetko to dusim v sebe, mam z toho vyssie spomenute symptomy, neviem sa sustredit na pracu - je toriesenie cudzich problemov a ja to jednoducho nechcem robit.....
chcem sa tiez spytat, ci toto vsetko co sa stalo nie su znaky deoresie alebo nieco podobneho a ci je na to aj nejaka ina alternativa ako psychofarmaka...mne sa totiz zda, ze som zazila vela stresu a ide to so mnou od r. 1998 - smrt starej mamy,2000,ukoncenie skoly - zamestnanie, nespokojnost s nim, unik do zahranicia, tam praca nad ludske moznosti -12hodin vkuse pol roka bez jedineho volneho dna, do toho pad dvojicieek v usa , zacala som sa bat a mat strach,,,problemy v partnerstve, rozchod, iny partner na strane muza, nespokojnost v praci a problemy v rodine....zda sa mi ze sa to so mnou nejako vlecie, resp. ze som to negativne zacala vnimat minimalne tak rok do zadu....
okrem toho som zila dost snoch a teraz mm stret s realitou.asi som sa videla niekde inde kde prave som, nic sa mi nepci, a s nicim nie som spokojna:-(
skusite mi prosim poradit co s tym?
dakujem velmi pekne