Odpovedal: Marek Re: Neverím na duchov II. (číslo príspevku 35.246, zo dňa 13.08.2004. videné 441x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 35246: Ahoj Jan,na podobnu temu som uz odpisal prispevok,ale tvoj pripad je odlisny.To co ta trapi je strata blizkeho, preto na neho stale myslis. S duchmi to nema nic spolocne. Ludia, ktorych sme mali radi a s ktorymi sme zazili nieco pekne, co nas poznamenalo, po tom ako odidu s nasej blizkosti nam pochopitelne chybaju a nasa psychika na to reaguje roznymi prejavmi. Ja ked som chodil do prace budil som sa presne o 7.30 bez budika aj v sobotu. To je proste bioritmus tvojho organizmu,na ktory si zvykol.Kazdy clovek ma v sebe "vnutorne hodiny", ktore reguluju nielen cinnost organov, ale a ostatne chemicke pochody v organizme. Ziadny duchovia neexistuju, ved zijeme v 21. storoci, tak rozmyslajme trochu racionalne.Svoju energie smeruj k tvojej rodine, ktora je iste zmyslom tvojho zivota. Oni ta potrebuju,tak sa nezapodievaj podobnymi uvahami o duchoch. Nepises kolko mas rokov, ale predpokladam, ze si uz starsi, ked mas tri deti. Spomienok sa je tazke zbavit, no zit treba pre tych co ziju s nami. Mrtvym uz nepomozes. Spomienka v srdci ostava navzdy, tej sa nezbavis,ale zivot tvoj a tvojej rodiny bezi dalej a je prioritny. Viem, ze to nie je lahke,ak stratis niekoho koho si mal rad, ale skus sa prestat trapit smrtou tvojej byvalej priatelky.Proste ber zivot tak jak prichadza a odchadza. Smrt je prirodzena. Marek