Autor otázky: Kveta
|
bez chuti do života
(číslo príspevku 34.898,
zo dňa 06.08.2004.
videné 718x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 34898:
Chcela by som Vás poprosiť o radu. Mám 40 rokov, som vydatá, mám dve deti ( 19, 12 rokov), som učiteľka. Môj problém je v tom, že v poslednej dobe nemám vôbec chuť do života. Nebaví maísť do práce, čakám len kedy čo najskôr pôjdem domov, ráno vstávam už s pocitom, že čo ma zasa dnes čaká, nič ma nebaví, nezaujíma. Sama sebe leziem na nervy, som plná akejsi nejasnej zlosti na všetkých a na všetko. Stačí, keď sa ma niekto niečo opýta, hneď reagujem podráždene, že čo zase chce. Otravujú ma ľudia, nemám chuť sa s nimi rozprávať, samú ma prekvapuje ako beriem všetko z tej negatívnej stránky.
Pred troma rokmi som začala mať problémy – dráždivé črevo, a neskôr som mávala panické záchvaty. Dodnes sa cítim vyčerpana, stále žijem v strachu, že sa panika vráti, vôbec sa nedokážem uvoľniť. Som závislá na manželovi, ktorý mi bol a je veľkou oporou, ale ani v tomto vzťahu sa nedokážem uvoľniť. stále ho pozorujem, chcem, aby bol so mnou spokojný, pritom ho obmedzujem, chcem, aby bol stále doma, venoval sa rodine. Nemám vlastný názor, mojím pravítkom na všetko sa stal môj manžel.
Chcela by som normálne žiť, tešiť sa na niečo, radovať sa , ale tam kdesi vnútri sa cítim úplne prázdna. Poraďte mi, čo mám robiť, len nie aby som si našla nejaké záľuby, lebo už som to skúšala, ale pri ničom som dlho nevydržala, nič ma nebavilo.
kvetka
|
|
|