Autor otázky: Marian
|
Veľký problém SEBAPODCEŇOVANIE.
(číslo príspevku 34.634,
zo dňa 01.08.2004.
videné 780x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 34634:
Som dost velky introvent a je pre mna dost optiazne sa s mojim problemom porozpravat z inym clovekom.Uz na strednej skole som citil nejaky pocit menejcennosti a nedocenenie, hlavne v kolektive rovesnikov.Mozno to aj suviselo z vymeskavanim v skole(nebolo to malo).Ale tomu pocitu som nevenoval velky vyznam.Teraz mam 21 rokov.Hned po skole som sa zamestnal u svojho brata.bola to praca,v podstate non stop.Daleko od svojich priatelov a priatelky,ktoru som sa neskor rozisiel.memal som cas venovat sa svojim pocitom.Asi pred tromi mesiacmi sa vsetko obratilo.prestali sme mat tolko prace a zacal som mat viacej casu sam na seba.Zacal som si vsimat svoje pocity.A nebolo to nic pekne,vsimol som si,ze brat a zaroven aj sefko,ma dost podcenoval a daval mi najavo, ze vsetko co chytim do ruky tak to"poseriem".Co je na tom najhorsie zacal som tomu verit tak silne,ze mam strach sado niecoho pustit alebo spravit nejake rozhodnutie,lebo to nevide a bude to zle.Moje sebavedomie je na dne.Nedokazem sa bavit ani s blizkymi.aj ked nieco poviem mam v hlave hned myslienku ci som to povedal spravne,cisom nieco nepokazil,...a nevnimam toho druheho.nedokazem nadviazet nove kontakty.Snazim sa aj tak,ale vzdy ked idem niekoho cudzieho oslovit,mam plnuhlavu myslienok ako to dopadne(taky maly plan)a vsetko len tie najhorsie scenare.A ked nastane komunikacia zo strachu(?) nedokazem mysliet.Poradte mi niekto,neviem co mam robit.Kvoli tomu stracam aj dobrych priatelov.Hladal som nejake techniky alebo nejaky trenig.Proste sa s toho sa chcem dostat.
|
|
|