Odpovedal: Majka 2.
Re: Hysteričnosť - čo s ňou?
(číslo príspevku 34.388, zo dňa 26.07.2004. videné 261x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 34388:
Ruby, ja mam tiež podobny problem (občas).Tiež som vybušna povaha
a veľmi citlivá.Keď ma niečo veľmi naštve, tak kričím a v krajnom
prípade som schopna udrieť. Stávalo sa mi to keď som bývala ešte doma -
pri hádkach so sestrou. Keď už som nevydržala jej utoky, tak som ju niekedy buchla.U nás doma to bolo inak bežné, že keď bol niekto rozčuleny,
tak kričal(aj rodičia).Čiže taká ozajstná talianska rodinka.
Za pár minut bolo po všetkom a potom sa všetci tvárili akože sa nič nestalo.
Teraz sa mi keď žijem s priatelom to nestáva , žeby som bola schopna udrieť.
No kričať niekedy kričím. Hoci teraz ako chodim k psychologičke,
sa mi to takmer nestáva.Myslim si, že je dobre, aby sa človk nenechal vtiahnuť (vyprokovať)tym druhym, pretože potom už to tak ľahko nezastavi.
Ja viem, že sa to ľahko hovorí, ale ja som to skusila zrovna nedávno
a funguje to. Keď si to uvedomíš, uvidíš, že Tvoj hnev ak neopadne,
tak sa aspoň zmierni.Treba to predychať a povedať si tak toto nechcem.
myšlienku maju veľku silu.Psychologička mi povedala k tomu toto :
mám si v kritickej chvíli predstaviť situáciu, že sme dvaja na loďke na mori.
Ten druhy rozkoliše loďku, no ja sa musím snažiť udržať rovnováhu
a zostať kľudná. Je užitočné si to uvedomiť ešte v začiatku hádky,
keď človek je ešte schopný sa kontrolovať. No vždy je čas to zastaviť -
aj vo vyššom stupni hádky. Takže ja Ti kľudne toho psychologa odporučam.
Držim silno palce, nech sa Ti to podari, či už s psychologom alebo bez neho Majka2.