Autor otázky: vaness
Rozbita rodina - pre psychologa
(číslo príspevku 34.345, zo dňa 24.07.2004. videné 509x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 34345:
Dobry den mily kolektiv Edusan. Obraciam sa na vas s problemom, ktory sa uz rok vyskytuje v nasej rodine. Ale pekne od zaciatku. BOli sme velmi sudrzna a ludia casto vraveli ze sympaticka rodina. Ocino, mamina, brat a ja. Brat sa ozenil, zobral si zenu, ktoru nadovsetko miluje a maju spolu dcerku. Problem spocival v tom, ze bezhranicna laska mojich rodicov uplne rozbila celu rodinu. Ich teoria je, aby sa "ich" deti mali najlepsie (ktory rodic by to nechcel?) Ale z niekolkorocneho pozorovania zivota mojho brata prisli na to, ze brat sa nema az tak dobre...ze jemu zena nenavari (musi si navarit po praci sam), ze ho zena klame ( prostrednictvom dietata, ktoremu davala sladkosti a to male to nemohlo povedat ockovi...) bol to kopec malickosti, ktore sa mojim rodicom - najma otcovi nepacili. ( treba povedat, ze brat v tom problem nevidel, ako si zil) Pred rokom na oslave vsak vsetky doterajsie narazky na adresu bratovej zeny vybuchli, brat sa zbalil a aj s rodinou odisiel...Prestal s rodicmi komunikovat. Ako jedina osoba som ostala ja, ktora videla ako sa maju rodicia alebo ako sa ma brat (rozumieme si az nadstandardne dobre). Chodila som od jedneho k druhemu a chcela som najst cestu k uzmiereniu. Zo strany brata to bolo vzdy velmi rychle - jednoducho nechcel o tom hovorit. Zo strany rodicov - mamina plakavala (ja tiez) a ocino bol v tomto tvrdy - on za synom nepojde, on sa mu neospravedlni ani neodvola, co o jeho zene povedal. Aj ked si nasi rodicia vazia, ze sa brat zastal svojej rodiny, nevedia sa zmierit s tym, ze pre neho prestali ako rodicia existovat. PO pol roku sa tento stav uvolnil aspon do miery, ze brat vozi malu dcerku k nasim na par dni. (ale odovzdava ju pri aute, a nekomunikuje).
SOm z toho na nervy, denne plakavam , som bezmocna. Uz som bola az prilis aktivna a nic som neporiesila...sedela som s bratom, s otcom, s maminou...ale nikdy sa to nezlepsilo. Bola som a stale som len nejaky sprostredkovatel alebo donasac sprav. Mam pocit ze aj tak si to najviac pripustam ja.
Co je ale este horsie, otec, aj ked sposobil, to co sposobil, velmi vnutorne trpi...ma pocit, ze sa rozpadla cela rodina a takto si to nepredstavoval. Pre zmier ale nedokaze a nechce urobit absolutne nic.
Prosim, ak viete z tohto popisu situacie, ktora ma pravdaze este vela podrobnosti, vyvodit nejake normalne riesenie, tak mi prosim dajte vediet. Budem vam velmi vdacna.
Dakujem