Odpovedal: Zuzana Re: Vyhasnutá vášeň a ako ďalej?! (číslo príspevku 34.243, zo dňa 22.07.2004. videné 330x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 34243: Mila Dagmar, neviem, ale mne sa tie predchadzajuce nazory nezdaju az take genialne. Tebe sa sice teraz za pocitacom zda, ze tie "zle" pocity hodis za hlavu a budes sa snazit nic nesilit ! Ale akonahle prides domov alebo zosatnes chvilku sama, zacnes sa opat nicit. Poznam to, teda aspon mna to takto zozieralo. Podla mna s tuzbou po dietati neurobis nic a s pridanymi hormonmi v krvi tiez. Ja by som Ti odporucila vysadit lieky a zmenit trochu zivotny styl (pozor, nevravim zlepsit, ale ZMENIT), jednoducho zacni robit veci, ktore si predtym nerobievala, vymysli si nejaky vlastny denny rezim, venuj sa sebe. Ja som minule leto uvazovala o samovrazde, a myslim, ze som bola dost blizko... Teraz mam o sedem kil memej, chodim behat a dokonca mi velmi pomohlo to, ze manzel chodi na tyzdnovky. To, co mi predtym vadilo najviac - ze som stale doma sama, si dnes zrazu vychutnavam ! Neverim, ze niekto, kto zazil nieco podobne ako Ty a ja, kto bral lieky na vyvolanie ovulacie, stravil hodiny v cakarni kazdy druhy den kvoli folikulometrii, potom si vecer odbehol na pohotovost dat si pichnut injekciu, aby sa mohol na druhy den ponahlat z roboty kvoli predpisanemu sexu, ktory treba stihnut do 24 hodin !!! - no jednoducho neverim, ze sa taky clovek, teda taka zena dokaze niekedy milovat bez co len pomyslenia na stav vajicka, maternice, pripadne vytuzene tehotenstvo. Preto si nemyslim, ze rady typu "nemysli na to a moc to silis" pomahaju. Aspon mne nie. Skor sa treba zamerat na to, ako sa s faktom, ze myslim na babo vzdy pri milovani, vyrovnat. Brat ho ako samozrejmu sucast svojho bytia a zvyknut si nan.... Niektori ludia si musia zvyknut na vrecusko s vyvodom z criev, ini na barle a dalsi opatruju roky svojich pribuznych priputanych na lozku. Nam staci zvyknut si len na myslienku, ze je normalne, ze chceme dietatko, ze na to myslime a ze preto urobime vsetko, co bude v nasich silach ! A k tomu manzelovi, ci partnerovi - asi ho netreba obvinovat hned z toho, ze po dietatku netuzi. Ja som to robila tiez a ucinok nanho bol priserny a priam znicujuci nas vztah. Vyriesili sme to tak, ze sme si dohodli urcite pravidla, napriklad ze jednoducho odmietne sluzobnu cestu v priebehu tych 5-6 dni, kedy je predpokladana ovulacia. Pre mna bol totiz najvacsi stres, ked sa vratil domov o polnoci, ja som nanho cakala, aby sme sa mohli milovat a on to nezvladol. Ale faktom je, ze vtedy som asi pochopila, ze chce babo a tiez je z toho vystresovany, len o tom stale nerozprava a nehneva sa na cely svet okolo ako ja. Hlavu hore a vela stastia Ti zelam !