Autor otázky: Lucia
Popôrodná depresia?-aj pre Dr. Petrenka
(číslo príspevku 33.603, zo dňa 07.07.2004. videné 316x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 33603:
Váž. pán doktor, viackrát ste mi odpovedali. Mám 36 rokov, som 10 rokov vydatá, nemohli sme mať deti pre poruchu na strane manžela, po 9 rokoch po IVF ICSI sa nám narodila dcéra Soňa /7.1.2002/ s vývojovou chybou bránice, nízkou pôrodnou hmotnosťou, o 5 týždňov skôr, zomrela 27.1.2002. V 7/2002-ešte jeden neúsp. pokus otehotnieť zo zmraz. vajíčok a koncom 8/2002 všetko nanovo /i zaplatiť/ a po IVF ICSI tehotenstvo /našťastie jednoplodové/, prísne sledované, rizikové a po cisárskom reze pôrod syna Ladislava 9.5.2003 - 3850 g, 55 cm. Nechcem rozpisovať, čo to znamená nemôcť mať dieťa na psychiku matky i jej muža, rodiny, smrť dieťaťa, to by bolo na dlhý román. Ale zazvonil zvonec a rozprávky je koniec a všetci žili šťastne a spokojne až do smrti sa nekonalo. Po narodení syna som sa začala cítiť unavená - postupný nárast únavy, až to vyvrcholilo, keď mal syn 6 mesiacov, záchvatom hyperventilačnej tetánie a keď mal 8,5 mesiaca, bola som taká unavená, že manžel mi na vlastnú žiadosť vybavil hospitalizáciu na psych. klinike v BA - tlak 150/100, tep okolo 100. Ešte deň a začal by sa mi točiť svet. Ináč mávam nízky tlak. Diagnóza: posttraumatická stresová porucha. Nebyť manžela, neviem, čo by bolo s malým, nikto nám nepomáhal. Nečakám od Vás radu, len chcem vyrozprávať príbeh, čo všetko sa môže stať a aké môže byť materstvo. Teraz je júl, je mi už podstatne lepšie, ale ešte nie úplne dobre, sú dni, keď som "unavenejšia". Mať dieťa je tá najťažšia úloha, čo som si dovtedy nemyslela. 10 rokov som robila "kariéru", aj v zahraničí a podceňovala som ženy-matky, "však čo už len za robotu majú na tej materskej?". Ale je to nič oproti tomu, koľko fyzických a psychických síl Vás stojí dieťa. Takže, pán doktor, ďakujem za rady, toto je len jeden ľudský príbeh, nič viac...