Autor otázky: Moni
Zúfalosť
(číslo príspevku 32.891, zo dňa 23.06.2004. videné 640x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 32891:
Dobrý den,

chodila som sem dost pravidelne a pozerala si články a nedá mi napísať, pretože ma to už začína veľmi hnevať a neviem si rady a potrebovala by som poradiť.
Pred dvoma rokmi som sa začala liečiť u mojej psychiatričky na úzkostné stavy a stres, pretože asi rok som sa nemohla poriadne nadýchnuť, čo sme kombinovali sedeniami u psychologičky. Liečba mi pomohla v tom zmysle, že som si vyriešila svoje problémy. Avšak ten základný problém mi to nevyriešilo. Upozornila som na to svoju lekárku a tá ma opäť poslala na kontrolu pľúc, dýchala som do toho prístroja a opäť ako rok predtým ukázal mierne výkyvy, tak si myslela lekárka, že je to spôsobené tým, že som sa narodila tak, že môj nos ležal na líci a tým som mala veľmi zúžený nos a tým sťažené dýchanie. Tak som šla na septhorino plastiku. Že by mi to najko výrazne pomohlo povedať nemôžem, ale dýcham nosom lepšie a je to aspom malý pokrok. Ale stále mám s dýchaním ťažkosti, hlavne pri strese. Ked opäť nemôžem dýchať tak idem na sedenie ku psychologičke s ktorou si pokecam, dycha sa mi trošku lepšie, ale keď pozerám napríklad telku, tak niekedy to dýchanie je sťažené. Opäť som zabsolvovala vyšetrenie na dýchacom prístroji a opäť nejaká malá abnormalita. Tak ma lekárka poslala na ortopediu, nech mi pozru chrbticu, dva mesiace chodim na rehabilitacie, masaze, cvičim doma a stále problémy ostávajú, dýcha sa mi stále ťažko (opäť niekedy).
Chcela by som ešte napísať, že od malička sa mi hrozne triasli ruky, čo trvá dodnes, ale teraz poslednú dobu mám strašne stuhnuté svaly na rukách, dlaniach a v zápästí. Ked tak kľudne ležím so snúbencom v posteli a kukáme telku a ležím napríklad na pravej strane z ničoho nič dostanem krč do prsných svalov a podpazuchou. Nehovoriac o tom, že mi pukajú kosti ked píšem na stroji, alebo tak zakrúžim hlavou.
Aby ste ma chápali ja nie som nejaká padavka, ale už začínam mať strach. Pripadám si ako totálny hypochonder. Už tri roky mám bolesti v skoro celom tele a neviem sa toho zbaviť a lekári mi stále hovoria, že je všetko oki.Tak prečo sa tak necítim ja? Som stále hrozne unavená, niekedy ma riadne pichne v hlave a mozgu. Kedy sa to skončí? Ja sa mám tento rok v septembri vydávať, chceli by sme dieťatko, mám už 27 rokov a mám pocit, že už je najvyšší čas. Prosím poradte mi ako ďalej?