Autor otázky: Lucia
|
Pre psychológa - komunikácia
(číslo príspevku 31.907,
zo dňa 07.06.2004.
videné 244x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 31907:
Dobrý deň,
chcela by som sa spýtať na niekoľko problémov z oblasti komunikácie.
1. Na pracovisku mám kolegyňu, ktorá vystupuje dosť agresívne. Myslím tým to, že skáče ľuďom do reči, prípadne nepustí iných k slovu. Hovorí zlostným tónom a odvrkuje, neustále sa mračí. Mieša sa do rozhovoru iným a prekrúca udalosti. Pracujeme spolu pár rokov. Najprv sa až tak neprejavovala, ale keď sa už „udomácnila“ na novom pracovisku, tak sa to postupne stupňovalo. Chcela by som sa opýtať, reagovať na jej správanie a dať najavo, že sa mi to nepáči. Doteraz som to neurobila, a správam sa rovnako, pretože som si myslela, že je lepšie, keď nevie, že ma tým môže zraniť. Správa sa tak ku všetkým a už aj k šéfovi (aspoň čo sa týka zamračenej tváre a nahnevaného tónu). Tiež si myslím, že jedno ohradenie sa mi nepomôže a nebola som svedkom toho, že by sa ohradil aj niekto iný, napríklad aj vyššie postavený, alebo starší od nej. Mám ju brať, že je taká alebo niečo robiť? Sme vekovo približne rovnaké.
2. Zaujímalo by ma, keď sused na druhého zaútočí a navyše neprávom,
a vidia sa potom skoro každodenne ,či by sa mali zdraviť, alebo nie. Ani pred tou udalosťou okrem pozdravu a pár slov spolu nekomunikovali. Mám na mysli aj to, či odpovedať na pozdrav útočníkovi, keď pozdraví, ale aj či zdraviť prvý keď „obeť útoku“ je mladšia. Je to prejav slušnosti, alebo slabosti a pocitu strachu pred ním? Taktiež, ako sa majú zachovať aj ďalší členovia rodiny „obete útoku“ voči útočníkovi (susedovi)? Najmä, keď to urobil verejne.
Ďakujem
|
|
|