Odpovedal: Ada
Re: Dilema - kto sa postará o malého
(číslo príspevku 31.785, zo dňa 04.06.2004. videné 964x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 31785:
Toto nemozes mysliet vazne Vierka. Poviem Ti, aky je rozdiel medzi kvalitou a kvantitou. Moja matka pracovala do 15.00 hod a doma bola kazdy den uz 15.30. Nikdy nikam nechodila a ak uz teda sa niekam niekedy vybrala, vzala nas so sebou. Bolo to vzdy povedzme k jej sestre alebo jednej kamaratke. Inak sme sedeli doma, ona s vylozenymi nohami, pripadne si vykladala karty. Fajcila a mne vzdy vycitala, ze som fajnovka, ked som odhanala dym. Bola som introvertne dieta a matka nehladala sposob, ako si najst ku mne cestu. Venovala som sa teda sebe. Bola som uzavreta vo svojom svete, vo svojich myslienkach a pocitoch. Bola som dieta, ktore hladalo na vsetko odpoved a pamatam sa na matkin vystup pri jednej z mojich otazok. Odvtedy som bola introvert v plnom vyzname a nepodporena v mojej potrebe sa rozvijat som zacala trpiet socialnou fobiou...Myslela som si, ze prejavit svoj nazor je nepripustne. Ja postupujem vo vychove presne opacnym smerom. Deti VZDY vypocujem a pomaham im najst cestu v hladanim ich odpovedi na otazky. Sme uzasni kamarati, napriek tomu, ze casto sa dostanem domov az okolo siestej a obcas si aj SAMA vybehnem s kamaratkou na kavu. Vtedy je doma manzel a nijako to nikomu v nasom vztahu neprekaza, pytala som sa dokonca na nazor mojich deti, co si myslia o tom, ak rodic obcas vybehne niekam von. Vedia, ze rovnako, ako oni travia radi cas aj mimo rodinu so svojimi kamaratmi, aj rodic obcas rad vybehne rovnako s priatelmi von. V zdravej rodine to nemoze nastrbit ich vztahy, naopak, deti sa ucia k tolerancii voci ostatnym clenom rodiny, k samostatnosti...A ten cas, ktory im venujem, je kvalitne a v konecnom dosledku aj casovo viachodnotny ako cas, ktory venovala mne moja matka...napriek tomu, ze bola s nami v byte, bolo to, akoby tam nebola...Tak takto som myslela svoje vyjadrenie o kvalite a kvantite.