Odpovedal: Denisa Re: adopcia dieťaťa (číslo príspevku 31.762, zo dňa 04.06.2004. videné 184x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 31762: Milá Vierka, s výchovou nie vlastného dieťaťa skúsenosti mám, i keď moja situácia bola asi trochu iná, na akú sa pýtaš, ale možno Ti niečo môj príspevok dá. Ako 23 ročná som sa vydala za rozvedeného muža, ktorý mal v opatera syna. Keď sme sa vzali, malý mal 6 rokov a ja som čakala bábätko. Vôbec som nemala ľahkú situáciu-malý mal veľmi ťažkú povahu, myslím, že do tej doby dostával veľmi málo lásky a pocitu istoty a dával to svojim správaním patrične najavo ( matka sa nestarala, otec-vojak z povolania viac nebol ako bol... ). Držal si odstup, nebolo možné ho pohladkať, pritúliť si ho, neposlúchal, vyvádzal, klamal, veľakrát som si hovorila, keby si bol môj, tak dostaneš po zadku, ale nechcela som byť macochou. Keď sa narodil môj syn, bolo to ešte horšie-žiarlil a bolo to pochopiteľné, proste ten kto to nezažil, ani nevie aké je to ťažké. Ale za tú chvíľu, keď mi prvýkrát povedal mama, to stálo. Prežila som s ním ešte ťažké obdobie puberty, ale veď to prežívame aj so svojimi deťmi, nie? Dnes má chlapec 20 rokov, a naše vzťahy sú kamarátske, rozpráva mi o svojich radostiach, starostiach, láskach, hovorí so mnou viac ako so svojím otcom...