Odpovedal:
Linda
|
Re: Dilema - kto sa postará o malého
(číslo príspevku 31.687,
zo dňa 03.06.2004.
videné 458x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 31687:
Nikto ti nemôže zazlievať, ak sa rozhodneš nevziať si to dieťa. To, že aj vaše dieťa sa môže vyskytnúť v takej situácii nemôže byť predsa smerodajné (kto ti to hovorí, Ťa vlastne nepekne vydiera). Veď to sa môže každý. To by sa potom veľmi ťažko plánovala rodina. Každá žena je iná. Nemôžeš sa riadiť tým, že niektorá zvládne aj svoje aj cudzie. Prioritné je tvoje materstvo. Tiež si myslím, že by nebolo zlým riešením adopcia. Tí ľudia, čo naozaj hľadajú dieťatko touto cestou, sú spravidla psychicky pripravení a majú silnú motiváciu. Pouvažuj nad tým, či to nie je to najlepšie, čo s manželom môžete urobiť. Charakter dieťaťa sa formuje najmä do 4-5 rokov. Preto potrebuje nielen nejesť a vyspať, ale vedenie vzdelanie a lásku. To môže v adoptívnej rodine nájsť, čím skôr tým lepšie. Ak sa tak rozhodneš, nik ti nemôže nič vyčítať. Viera má pravdu, že ak ti nemá jeho osvojenie priniesť niečo pozitívne, nenúť sa do toho.
Ešte snáď jednu poznámku, všeobecnú. Možno Ti budú prekážať niektoré poznámky z blízkeho okolia, pretože ľudia vedia byť hnusní. Myslia si, že žena je stroj na výchovu detí. Budú Ti možno naznačovať, že je to nebodaj Tvoja povinnosť. Na to nikto nemá právo. Výchova nie je len strecha nad hlavou, umyť, najesť oprať atď. Je to aj psychika, city, empatia ale aj nezhody a odpor. Myslím si, že to je dokonca prioritnejšie, než to hmotné. Ak dáte dieťa na adopciu, možno mu plnohodnotnejšie naplníte práve túto, u nás podceňovanú stránku výchovy a života vôbec.
|
|
|