Autor otázky: Simona
Láska, rozchod a bolesť
(číslo príspevku 31.294, zo dňa 28.05.2004. videné 1809x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 31294:
Veľmi by mi pomohlo, keby sa k môjmu problému vyjadril aj psychológ. Teším sa ale aj na názory Vás, ostatných...
Mám 26 rokov. Môj teraz už asi bývalý partner má 31. Spoznali sme sa v decembri. Začiatok bol rozprávkový. Obaja sme sa zhodli na tom, že nikdy sme nič také silné k nikomu necítili. On začal rozprávať o budúcom spoločnom živote, o deťoch, o tom, že našiel "konečnú stanicu". No niečo sa pokazilo. Cakali sme spolu aj dieťatko, ale už vtedy povedal, že on by so mnou asi nevydržal celý život. A tak prišlo UPT a bolesť.
Tento týždeň sme sa na jeho popud rozišli. Keď sme balili veci v našom spoločnom prenajatom byte, nechcela som plakať, anažila som sa držať. No plakať začal on. Asi 3x za ten večer. Keď som mu povedal, že jeho plač je v poriadku, že mi to nevadí, povedal, že on si to odplače niekedy po nociach! O 2 dni sme este nieco boli zobrať v tom byte a už bol úplne iný. Necitlivý, akoby sme nikdy spolu nič neprežili. Na záver som sa ho spýtala, či bol taký k všetkým frajerkám s ktorými sa rozchádzal, povedal že so všetkými ostatnými mal pekný vzťah. Ja som sa neudržala a dala som mu fackau. Teraz viem, že tá facka viac bolí mňa ako bolela jeho. Neviem či si takéto správanie niekedy odpustím.
Som zmätená - raz plakal, potom bol úplne necitlivyý...niekedy mám pocit, že je to jeho spôsob obrany...
Viem že som urobila chyby vo vzťahu a chcela by som ich napraviť. No neviem, či ešte niekedy dostanem u neho šancu...možno po nejakom čase...dúfam...neviem čo robiť...vzdať sa ho celkkom? Počkať chvíľu a o nejaký mesiac sa s ním stretnúť a skúsiť to? A tá facka...vsetko som pokazila...nevieme byť ani spolu ani bez seba...