Autor otázky: helena
psychika a atopický ekzém
(číslo príspevku 31.204, zo dňa 26.05.2004. videné 790x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 31204:
Dobry den.Mam necelych 27 rokov. Od narodenia mam atopicky ekzem. V detstve som o nom takmer ani nevedela, v case puberty mi vsak zasiahol do zivota velmi vyrazne.Podla mojho nazoru jeho zhorsenie sposobila infekcna choroba, ktoru som prekonala. Ekzem som mala po celom tele,niekolkokrat som bola hospitalizovana.Trvalo to asi rok.To, co som si s nim zazila, neprajem nikomu. Najtazsie pre mna bolo, ze som ho mala najhorsi na tvari.Tu som mala neustale silne zapalenu.Casto opuchnute oci, od vysusenej koze som ich nemohla ani poriadne otvorit.V takomto stave som chodila kazdy den do skoly, ziadny lekar mi nikdy nenavrhol PN. Mozno to znie neuveritelne, ale ja som nemala na sebe tricko s kratkym rukavom cca 2 roky. A bola som nesmierne stastna, ked som si ho mohla na seba dat.Vsetky tieto okolnosti hlboko zasiahli na moju psychiku. Kedysi som sa tesila napr. na skolsky vylet, ale od toho kritickeho obdobia som stratila takmer o vsetko zaujem.Nemala som chut sa ucit,nikde som nechodila.Na ZS som patrila medzi najlepsie ziacky, na stednej skole som mala aj tri trojky a vobec mi to nevadilo.Raz som si robila test na zistenie depresie, vraj kto ma viac ako 16 bodov, mal by navstivit psychologa. Ja som mala 32 bodov...Raz ma prijali do nemocnice, uz som to psychicky nevydrzala a ked prisli nasi na navstevu, cely cas som sedela a plakala.Mamina to povedala koznej lekarke a ta ma poslala za psychologickou.Nasa spolupraca vsak nedopadla dobre,ja som bola extremne uzavreta,hned pri prvej navsteve mi vytkla, ze sa jej nepozeram do oci.Bolo to preto, ze som urcite trpela komplexom menejcennosti so sebavedomim na bode nula.Kedze som odmietala ku nej chodit,psychoterapia nemala takmer ziadny vyznam. Tento opis som uviedla kvoli lepsiemu pochopeniu mojho problemu - napriek tomu,ze mam uz tolko rokov som nikdy s nikym nechodila.Je to mozno zvratene, ale ja si jednoducho nedokazem predstavit, ze by som sa mohla niekomu pacit. Ja s takou kožou (priznaky ekzemu mam dodnes,aj ked v miernejsej forme).Nemam rada,ak sa mam pred niekym vyzliect, napr. pred spolubyvajucou,lekarom,v rodine. Aj v pripade,ked je ekzem relativne O.K.,sa neustale obzeram,ci niekde nieco nemam zhorsene,len aby niekto nieco nezbadal. Akoby som mala v sebe nejaky blok. To, ze som este nikdy nemala vztah, ma prirodzene trapi a s rastucim vekom je to coraz horsie.Preto by som sa rada obratila na Vas - ak ma niekto podobne skusenosti, ako ste ich riesili. Resp. by som poprosila o rady atopikov, ako zvladaju psychicky tuto chorobu.Dakujem.