Odpovedal: Ada Re: môže ísť o Alzheimerovu chorobu (číslo príspevku 30.433, zo dňa 14.05.2004. videné 461x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 30433: Ahoj...vzhladom k osobnej skusenosti s mojou babickou, ktora presla velmi zlym obdobim svojho zivota (a my pravdaze s nou), Ti mozem zodpovedne napisat, ze nikdy nie je vsetko stratene. Moja babicka v decembri 2000 pochovala svojho druheho syna, pred nim zomrel aj jej prvorodeny a aj manzel. Zostala som jej len ja ako vnucka. Pre matku je to iste ten najstrasnejsi udel. Ale k veci...Na jar sa jej dovtedy dobry zdravotny stav zacal nahle prudko zhorsovat. Zacala mat vsetky priznaky alzheimerovej choroby, vypadky kratkodobej pamate, znizovanie intelektu, stracala orientaciu (priestorovu aj casovu) a nebola schopna suvislo komunikovat. Vo vlastnom byte nevedela najst zachod, ziadala, aby sme ju zaviedli domov. Myslela si, ze sa pisu roky devatdesiate a v jej hlave bol skutocne absolutny chaos. V zime bol jej stav uz natolko vazny, ze z toho obdobia mame s nou fotografie, na ktorych ma dost neprimerany (dementny) vyraz. Nedokazala udrzat rovnovahu, stale padala a musela pouzivat plienky. Kazdy, kto ju videl, vravel, ze sa uz len trapi, ale ze uz asi dlho nebude...Pri jednej hospitalizacii jej vsak zmenili lieky a cca po mesiaci pobytu sme zaznamenali maly uspech - dokazala s nami ako-tak komunikovat. Od toho dna sa to zacalo pomalicky zlepsovat. Dnes je babicka takmer 100% v poriadku, akoby zazrakom. Hravame s nou dokonca snapsa. Plienky uz nepotrebuje, nepada a celkom je zorientovana. Ona samotna na to obdobie nema nijake spomienky, hovori, ze si na roky 2001 az 2003 nespomina, ako keby pre nu nejestvovali. Dokazala sa vsak znova napojit a dalej pokracovat v kvalitnom zivote. Samotni lekari boli z toho uplne prekvapeni a mne dodnes nie je celkom jasne, ako je mozne demenciu takto zvratit. Povazovala som to skor za definitivny stav. V skutocnosti teda neviem, aka bola prava babickina diagnoza, ale jedno viem, nadej zomiera vzdy az posledna a netreba sa vzdy zmierit len s osudom. Mozno treba najst toho praveho lekara a tie prave lieky...Po mozgovej prihode je docela pravdepodobne, ze postihnuta cast mozgu bude potrebovat urcitu dobu na svoju regeneraciu...Prajem vela stastia :)