Odpovedal: Zuzana Re: Psychika a šport (číslo príspevku 29.992, zo dňa 06.05.2004. videné 185x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 29992: Myslím si, že Adriana má pravdu. Ja keď som v depresii, pripadám si ako z inej planéty. Pozorujem život okolo seba, svojho milovaného syna, manžela, ktorý ma miluje a je mi nafigu. Akoby ma čosi tlačilo a nechcelo pustiť. Necítim ani žiaľ, ani bolesť, ani smútok, nedokážem plakať, cítim prázdno. Vtedy sa nedokážem ani pohnúť, nieto sa ešte zdvihnúť, obliecť, zbaliť a ísť na plaváreň alebo do lesa. Ale chcela som vedieť, či v tých „svetlých chvíľkach“ je dobré športovať (napr. plávať), či fyzická námaha nemôže vyvolať panické ataky, keďže mne sa to párkrát po plávaní stalo. Včera som bola konečne u psychologičky, a tá mi vravela, že aj šport môže uškodiť, ak človek prepína svoje sily, ak ide za hranicu. Treba si vedieť určiť, kde je tá hranica, robiť len toľko (aj v športe), koľko chcem a vládzem. Ale jednoznačne mi šport (s mierou) odporučila. Dnes vraj žijeme v takej stresujúcej dobe, že človek by mal prejsť denne 12 km, aby zo seba dostal „bežný denný stres“. A ešte by som chcela vedieť, či depresia a úzkostná porucha spolu súvisia, raz totiž pociťujem úzkosť a strach, inokedy mám depresiu. Ahojte. Zuzana