Odpovedal: Ada
Re: Podviedla som
(číslo príspevku 29.220, zo dňa 21.04.2004. videné 297x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 29220:
Mila Petra...ony to nemozu pochopit, pretoze ani nechcu...a ani mozno nie je dobre im brat ich predstavu o idealnom vztahu, pretoze ten ich zrovna mozno takym naozaj bude. Nakoniec, iste percento, ze si obaja partneri zostanú naveky verni, tu je. Ony si neuvedomuju, ze omnoho castejsia je nevera ako vernost. Teda respektive aj uvedomuju, ale myslia si, ze im sa to nestane. Ziju v iluzii "mne sa to stat nemoze nikdy". Verim, ze im samotnym mozno nie, ale co ak zlyha partner?...Prave pre tento ich neuveritelne (i ked krasny) postoj, ak by k tomu prislo (zo strany partnera), trpeli by neskonale. Pretoze az vtedy by boli skonfrontovane s realitou, ze stat sa to moze naozaj kazdemu z nas, ci uz budeme stat na jednej alebo druhej strane, dotyk nevery bude odrazu priserne zhmotneny. Po prekonani takejto skusky ocitame sa na vyprahlej pusti citov a snov a nachadzame svoju novu identitu. To, co zlomilo nase srdce, nas meni...Pomaly sa rozsiruje obzor a dievcenske idealne predstavy sa kamsi vzdaluju...Ktovie, ci este budeme schopni dat niekomu to nase maximum, ktore sme uz raz dali a vytrhlo nam to srdce z hrude ?! Kym budeme zajtra, ked sa po takom niecom zobudime ?! Chceme zostat tymi istymi, len ci budeme moct...A vtedy az clovek pochopi vyznam slov - nikdy nehovor nikdy...Ublizit je mozne, aj ked clovek miluje. Vela veci nas ovplyvnuje. Do vztahu kazdy ale vstupuje s nadejou a laskou, len najvacsim problemom pre vela ludi je: SCHOPNOST SI JU UDRZAT. Predsa nie je mozne si mysliet, ze len JA jediny prezivam tu skutocnu pravu lasku a to velke drvive percento ludi, ktorym vztah stroskotal, celkom zarucene sa to stalo, lebo nikto z nich skutocne nemiloval. Ach...oni tiez milovali...Petra, ony nechapu, co sa im snazis povedat...Ze tu nejde o Tvoj zvrateny postoj, iba o uvedomovanie si moznosti, ktora prist moze, nemusi...Vychadzajuc zo statistik je sanca vysoka, ale samozrejme nie je dovod zufat. Ide len o vlastny vnutorny postoj, o vnutorne uvedomenie si vsetkych rizik, ktore so sebou laska prinasa. A ak si toto clovek uvedomi, tak vtedy nemoze povedat - NIKDY. Rovnako sa nam vsetkym predsa zda, ze prave my nemozme vazne ochoriet...Presne z tohoto isteho dovodu si kazdy zufalo vazne chory clovek kladie otazku: "Preco prave ja ?" Iste, tieto dve veci maju uplne rozdielny podklad; ale zapeklito pribuzne dosledky zo stotoznenia sa s osobnym zainteresovanim.