Odpovedal:
Katarína
|
Re: Nechuť do života
(číslo príspevku 28.764,
zo dňa 15.04.2004.
videné 241x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 28764:
Milý Juraj! Mám 52 rokov a hoci mám len stredoškolské vzdelanie, práca bola jediná, ktorá ma hnala dopredu. Keď som bola pár dní na dovolenke, už som sa tešila, že sa vrátim do kolektívu. Je to v prvom rade o životnom prístupe, o optimizme a o chuti žiť - žiť dôstojne a zmysluplne. Viem, že vy mladí nestojíte o rady nás starších, priam vás otravujú. Ale keď to už čítaš, tak Ti skúsim navrhnúť: ZMENU. Jedna z možností ísť skúsiť študovať, môže to byť aj nejaký rekvalifikačný kurz, nadstavba, čo tak City university? Hlavne zmeniť kolektív. Nechceš sa naučiť cudziu reč? Máš ešte "mladú" hlavu, treba ju použiť. Keď Ťa práca nebaví, preč od nej. Daj si pauzu, skús odísť mimo bydliska, kraja, príp. Slovenska. Je veľa možností pre mladých. Aj zlá skúsenosť Ti bude skúsenosťou. A už nič horšie Ťa nemôže stretnúť, lebo nechuť zo života a nečinnosť je to najhoršie, čo máš. Ďalšou možnosťou je nájsť si nejakého koníčka, napr. niečo, čo Ťa v detstve bavilo ale nemal si možnosť sa tomu venovať (maľovanie, zbieranie niečoho, ....). V neposlednom rade to môže byť charita: pomoc druhým, napr. sloboda zvierat, hospic, a pod. Neveril by si, ako nezištná pomoc potrebnému vie človeka obohatiť a spraviť ho potrebným. Poznám vysokoškoláka, ktorý chodí pomáhať do nemocnice starať sa o bezvládnych. Mal by si vidieť jeho žiariace oči, keď o tom hovorí. Najťažšie je postaviť sa k zrkadlu a povedať: ja som hlavný problém, ktorý treba riešiť. Prajem ti skoré naštartovanie, skôr ako Ťa zožerie apatia.
|
|
|