Odpovedal: Jana
Re: Strašná žiarlivosť
(číslo príspevku 28.628, zo dňa 11.04.2004. videné 269x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 28628:
Až teraz som sa dostala na Edusan, myslela som, že mi už ikto neodpovie. A našla som tu ďalšie odpovede. Poviem Vám, medzi tým prešiel nejaký čas a ja som sa správala presne naopak, ako ste mi tu radili. Zaregistrovala som sa na Azet pod vymysleným ID a predstavte si, prvý kto mi napísal bol môj muž. Nevedel, že som to ja, flirtoval so mnou a dokonca to spelo k tomu, že ma pozve do kina. Nevydržala som to však a prezradila som sa. Najhoršie je, že deň predtým sme si strašne vyznávali lásku a prosila som ho, aby to už nerobil. Začala som manžela kontrolovať, všetko si predo mnou zahesloval, telefón, počítač, všetko. Chvíľu dokážem byť taká ako mi radíte, milá bezstarostná, boli sme v kine aj na večeri. Potom do mňa vojde ľútosť a zlosť, cítim, že mi hrozne ublížil. Hovorí, že ma ľúbi, ja však nedokážem byť normálna. Keď si predstavím, že druhú pozýval do kina, že mu je druhá sympatickejšia ako ja, ide ma od ľútosti rozhodiť, stále plačem, nedokážem sa pretvarovať a samozrejme, jemu to už logicky ide na nervy. Písala som si aj na Azete s mužmi, ale nie je to pre mňa v tomto citovom rozpoložení taká zábava, ako by to možno bola inokedy. Neverím mu a on neverí mne, samozrejme preto, že som ho oklamala a hrabala sa mu v súkromných veciach a podobne. Poviem Vám, už to nevydržím, strašne trpím a trápim sa. Viem, že som robila chyby aj ja. Chcem sa zmeniť, ale nie je to také jednoduché. Chvíľami ho milujem, potom zas strašne nenávidím. Týždeň som mala tašku zbalenú pri dverách a chcela som odísť. Nedokázala som to, jednak ani nemám kam, ale aj keby som mala, nedokážem to. Neviem si predstaviť, čo bude ďalej, strašne túžim aby môj život bol normálny, chcem istotu a šťastie. Chcem byť zasa šťastná a chcem aby bol so mnou šťastný môj muž. Milý MLF, Tvoj príspevok bol pravdivý, viem, že niečo podobné cíti môj muž, otázka je, ako to napraviť. Čo teraz robiť. Človek si predsa nedokáže tak ľahko nalinkovať, budem sa správať tak a tak, lebo to je správne, nevyčítať, nenariekať, nebyť smutná. Ale aj ja mám city, nedokážem sa ubrániť pocitu krivdy. Som presvedčená, že už nedokážem byť pre neho tak zaujímavá ako nejaká neznáma, mladá z internetu, bezproblémová a milá. Ako to urobiť?! Ďakujem Vám všetkým za rady.