Odpovedal: Eva Re: Je tu niekto, kto má panický strach šoférovať? (číslo príspevku 27.988, zo dňa 26.03.2004. videné 234x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 27988: Milá Ivetka, ja som si robila vodičák ako 35-ročná, tiež ma prinútil manžel. Ja som mala taký strach, že som v noci nespávala, nechutilo mi jesť atď. Rok som nejazdila, vždy som si našla nejakú výhovorku. Až kým sme sa nepresťahovali z mesta na dedinu a bola som nútená dochádzať za prácou. Teraz si neviem život bez auta ani predstaviť a ľutujem, že som si neurobila vodičák skôr. Ušetrím veľa času napr. čakaním na spoje, v pohode si nakúpim a doveziem až domov, som nezávislá, nemusím nikoho prosiť aby ma niekam odviezol a pod. Keď budeš mať bábo tak to určite oceníš, že budeš môcť chodiť s ním na malé výlety, na ktoré by si spojmi asi nešla. Ja som si vždy myslela, že taká nemožná baba asi už na svete neexistuje, že som nemožná a pod. Treba mať hlavne sebavedomie a veriť si, nič nedaj na tých frajerov za volantom, ktorý na teba vytrubujú a ukazujú si prstom na čelo, ja sa na nich ešte usmejem. Dodržujem totiž presne predpisy a nejazdím ako blázon. Hovorí sa, že muži sú za volantom zručnejší a ženy zodpovednejšie. Niečo na tom je, ale zručnosť dostaneš aj ty najmä praxou, teda pravidleným jazdením. Ja som chodievala skoro ráno, keď bolo málo áut, alebo v nedeľu cez obed, tiež som chodila na cvičiská natrénovať cúvanie a pod. S manželom som už radšej ani nechodila, lebo nemal na mňa nervy a ja na neho. Postupne som si začala veriť a teraz som v aute denne. Keby mi to niekto povedal pred niekoľkými rokmi tak ho vysmejem, lebo ja som povedala že v živote nebudem šoférovať taký panický strach som mala už len pri vedomí, že by som mala ja mať zodpovednosť za volantom. Teraz denne rozvážam deti na krúžky, chodíme na výlety, do obchodov a pod. Je to skvelé, hlavne tá nezávislosť! Držím Ti palce, verím že to zvládneš.