Odpovedal: Marián Re: Niekoľkohodinové čakanie u lekára (číslo príspevku 27.708, zo dňa 20.03.2004. videné 198x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 27708: Tinka to pekne napísala. Ani opravár hodiniek by si nevedel zákazníkov objednať tak, aby nečakali. Veď ani on dopredu nevie čo bude s tými hodinkami robiť. Ani automechanik nevie odhadnúť, kedy skončí prácu. On Vám zavolá, že auto je hotové. Tam je však meradlom úspechu výsledok. Auto nešlo a teraz ide. Svetlo nesvietilo a teraz svieti. Vy tam auto ráno dáte a popoludní vyzdvihnete. S vlastným telom sa to však nedá, pretože musíte stále byť s nim, resp. v ňom. A to je ten problém. V medicíne je však odbornosť posúdiť ťažšie, ba niekedy až nemožné, avšak práca je neporovateľne zložitejšia a zodpovednejšia. Okrem toho čo písala Tinka, že pacient príde neskôr, resp. nepríde, problém je mnohokrát aj v inom. Ak lekár pracuje poctivo a chce pacientovi naozaj pomôcť, často mu plánovaný čas nestačí na vyšetrenie. Ak je prípad zložitý, je treba sa napríklad podrobne porozprávať. Alebo na CT vyšetrení sa nájde niečo podozrivé (čo vyzerá ako nádor) a všetko sa v tom okamihu mení. Treba dať kontrast, nájsť žilu, a urobiť oveľa väčší počet snímkov. A ostatní budú zatiaľ čakať a nadávať. Alebo zubár Vám chce pomôcť a rozhodne sa ošetriť poctivo napríklad zubné kanáliky (ihneď - aby Vám odstránil akútnu bolesť), vtedy to bude trvať nepredvítateľne. Veď kanálik môže byť nečakane zatočený a prístup do neho sťažený. Jednoduchšie je pravdaže zub vytrhnúť bez čakania, tak ako sa to robilo v minulosti. Aj iné ambulancie "bez čakania" už tu raz boli. Na čakárni bol nápis: nohavičky si odložte v čakárni, rozčapili ste nohy, a lekár zamrmlal sestričke niečo ako nález v norme a tá dala na papierik lekárovu pečiatku, a pridala perom taký háčik - to bol akože podpis lekára. 5 minút a bolo po všetkom. Nikto s Vami ani neprehovoril, nikto Vám nič nevysvetlil. Mnoho ľudí sa príde do ambulancie vyrozprávať, podobne ako ku svojej kaderníčke. Preberajú rodinné problémy a lekár sa stáva kňazom, psychológom alebo sudcom, a pacienti tak zdržujú ostatných. Aj na pohotovosť sa začnú pacienti trúsiť cestou z kostola, alebo večer cestou z krčmy. Chcú využiť, že na pohotovosti sa nečaká, čo je často pravda, lenže aj výsledok sa čoskoro dostaví. Prídu napríklad postupne o všetky zuby. Nechcem sa zastávať lekárov, z ktorých mnohí uprednosťňujú svojich známych, "sponzorov", vybavujú si súkromné hovory a nemajú v práci systém. Ale verím že ich bude postupne stále menej. Možno sa problém vyrieši, ak bude väčšina ordinačných hodín po bežnom pracovnom čase. Veď málokto môže chýbať 2-3 hodiny zo zamestnania. Preto využívam čas, keď moja zubárka robí popoludní, viem že prácu robí poctivo a bez odpočinku - a vôbec mi nevadí, že namiesto o 17,00 ma zoberie o 18,30. Medzitým si v čakární čítam časopisy a dozviem sa veľa nových vecí. Mám dokonca aj istotu, že má nikto "dôležitý" medzitým nepredbehne. A najmä že svoju prácu urobí dobre, nie preto aby "nabodovala" ale aby mi pomohla. O to neskôr prídem na ďalšiu návštevu a tie prečakané hodiny sa mi niekoľkonásobne vrátia. Vo vedlajšej miestnosti pracuje iný zubár, na ktorého sa nikdy "nečaká". Smutne vyjde občas von z prázdnej ambulancie a spýta sa čakajúcich pacientov, či čakajú na neho. Všetci pokrútia záporne hlavou. Každá minca má teda dve strany...