Odpovedal: Daniela
Re: komunikácia s partnerom
(číslo príspevku 27.663, zo dňa 19.03.2004. videné 150x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 27663:
Milá Maja a Iva, tak už som tretia, ktorá má s manželom podobný, dá sa povedať rovnaký problém. Vlastne, na to, že je medzi nami nejaký problém som prišla až po troch rokoch, z toho rok a pol sme manželia. Bola som stále nespokojná, plačlivá a moja nervozita sa prenášala aj na manžela, ktorý z mojich stavou už začal byť podráždený. Až teraz som prišla na to, že je to kvôli komunikácii, že si nevieme otvorene povedať, čo cítime, čo by sme chceli, čo mali spraviť a tak, uvedomila som si, že sú preč časy, kedy by sme sa len tak nezáväzne porozprávali, posnívali s otvorenými očami. Z toho pramenil pocit nenaplnenia, obviňovania toho druhého, nervozity. Začala som o tom hovoriť s ľuďmi a zistila som, že väčšina manželských párov v mojom okolí má podobný problém, akoby neboli "naladený na jednu vlnovú dĺžku" a čo som bola prekvapená riešia to návštevou psychológov (na to som sa ja nevedela odhodlať). Pokúsila som sa o tom s manželom hovoriť, na prvýkrát som neuspela, vyrútil sa na mňa, že čo si vymýšľam (pritom je maximálne kľudný človek), že on žiadny problém v našom vzťahu nevidí, že to len ja som večne nespokojná. Nechala som to tak, ale opatrne, pomaly som sa mu náš "komunikačný problém" snažila pripomínať. Po pár dňoch si sám uvedomil, že mám asi pravdu a bol ochotný som mnou o tom hovoriť. Tiež je veľmi uzavretý, ťažko vyjadruje svoje pocity, ale vidím na ňom, že po tom všetkom, po tých rokoch trápenia má konečne snahu to zmeniť a čo je najdôležitejšie on sám si to musí najprv uvedomiť, bez toho sa nepohnete ďalej! Aj my sa teraz snažíme naše predsavzatia plniť, neklásť si vysoké ciele, ale ísť krôčik po krôčiku ku konečnému cieľu, k spokojnosti a naplneniu. Dôležitá je aj odmena, ak sa nám trebárs týž. darí spolu super vychádzať odmeníme sa návštevou kina, alebo posedením v cukrárni. Dôležité je, aby sme boli spolu a nielen žili vedľa seba. Vyznieva to veľmi zjednodušene, ale na pár riadkoch sa to nedá tak podrobne opísať, ako by som chcela. Držím prsty nám všetkým a ďalším (verte, že ich viac ako dosť), ktorí majú podobný problém. Tiež by som uvítala vyjadrenie profesionálneho psychológa.