Odpovedal:
Mirka
|
Re: Chlamýdie a hyperaktívny mechúr?
(číslo príspevku 27.240,
zo dňa 08.03.2004.
videné 484x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 27240:
Milá Monika, aj ja mám rovnaký problém, a už som na tejto stránke o ňom i písala a kontaktovala sa prostredníctvom internetu s pánom doktorom. Viem, čo prežívaš. Ja mám 32 rokov a kým to začalo, žila som normálnym životom. Teraz som stále zatvorená doma, keď sa niekem predsa len odhodlám, stále myslím na to, kam budem utekať na WC a či to vôbec stihnem. Dokonca so sebou v igelitke nosím náhradné spodné prádlo a nohavice, veď čo ak by sa mi stala nehoda (zatiaľ sa ani raz nestala, niekedy to ale bolo doslova na spadnutie). Tiež som absolvovala niekoľko vyšetrení, nejaký lekársky zákrok (vypálenie sliznice m. m. a rozšírenie moč. trubice), na upokojenie mechúra beriem Ditropan. Je to na zúfanie, veď ešte pred rokom som ani netušila, že môže existovať takéto ochorenie. Keď som zašla za urologičkou v mojom meste a dostala som antibiotiká (hneď na začiatku choroby), ktoré mi nezabrali, lekárka mi povedala niečo v tom zmysle, že si to môžem namýšľať a že mám presvedčiť samú seba, že na WC nepotrebujem. Čiže niečo v tom zmysle, ako Tebe hovoria Tvoji blízki (že je to v hlave). S takýmto konštatovaním som sa však neuspokojila, pretože keď mám nútenie na močenie, cítim v mechúri tlak a bolesť, dokonca aj na dotky (stlačenie) mám mechúr bolestivý, a väčšinou keď dobehnem na toaletu, vymočím toho dosť, hoci som krátko predtým na WC bola. Okrem toho mám skúsenosti zo svojho okolia - jedna moja známa bola stále unavená, nevládla prísť ani do práce, a hoci absolvovala množstvo vyšetrení, na nič sa neprišlo a tak ju poslali na psychiatriu. Už si fakt myslela, že jej šibe, brala antidepresíva, až sa nakoniec po pol roku dostala na jednu kliniku do Bratislavy, kde jej komplexne vyšetrili krv, a zistili, že má infekčnú mononukleózu!!! Takže výrokom, ako že je to v hlave, vôbec never, Ty najlepšie vieš, či je v tom len psychika. Potvrdil mi to aj môj urológ, ktorého som vyhľadala v inom meste. Zistil, že mám v mechúri silný zápal, a v dôsledku toho je mechúr hyperaktívny. Hoci som nemávala klasické silné zápalové stavy, spomínam si, že sa mi v mladosti ešte pred otehotnením opakovali nepríjemné pocity pri močení, ktoré zväčša vždy zakrátko pominuli pri pokoji na lôžku alebo teplom kúpeli. Tam je asi začiatok mojich problémov - neliečené infekcie, ktoré som si v podstate ani ako infekcie neuvedomovala. Teba, Monika, obdivujem, že dokážeš pri takýchto problémoch študovať, ja som si chcela podať prihlášku na výšku, ale neviem si predstaviť, ako by som to bola schopná zvládať. Navyše, musela by som cestovať, a to sa fakt v tejto situácii nedá. Pokojne by som mohla písať ďalej, napríklad o tom, ako to na mňa prišlo v obchode kúsok od pokladne a nechala som tan košík s nákupom a utekala domov, alebo ako som nevydržala ani polhodinu ležať u kozmetičky, či ako som dva krát odbiehala zo zubárskeho kresla a cítila sa pritom strašne trápne. A rovnako ako Ty je u mňa jedno, či som doma alebo niekde mimo, či som v pohode alebo v strese - niekedy ma to chytí, aj keď som s kamoškou v čajovni a len tak kecáme... Moni, držím palce, nech sa to zlepší, ja skúšam všeličo a chytám sa každej slamky. Budem rada, ak sa ozveš, ako to všetko v Tvojom prípade pokračuje a čo podnikáš ďalej.
|
|
|