Odpovedal: Ján Re: Tonzilektómia a hnisavé čapy (číslo príspevku 27.079, zo dňa 04.03.2004. videné 953x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 27079: Táňa, na tonzilektomiu som psychicky pripravil už niekoľko svojich kolegov a ešte mi po zákroku nikto nevynadal, že ľutuje, že to urobil. Na týchto stránkach som čítal vysvetlenie krčného lekára, že mandle majú svoj význam. Iste. No ja som si dal v 33. rokoch vybrať mandle z vlastnej iniciatívy nie preto, že som mal angínu každý druhý mesiac, ale preto, že angína u mňa už dávno prešla do chronického štádia a z času na čas som vypľuval z hrdla uvoľnené také hrčky ako ryža, ale niekedy aj veľkosti hrachu. No a patrične to zapáchalo. No to som nehodlal nechať tak. Keď mi vyberali mandle, tak pod jednou z nich, ako hovoril krčný lekár, bola úplná diera, ktorú musel zašiť, tam sa ukladal hnis až do hrčkovitej konzistencie. Lenže ja som bol neustále malátny, ja som sa po ulici iba vliekol, nie kráčal. Po odznení operačného stavu, som dostal znovu chuť do života, vrátila sa dobrá nálada a ja nemám odvtedy zápalové procesy v hrdle. S prieduškami mám problémy alergického pôvodu, to máme v rode, to je z iného súdka. Ale kolovať hnis v krvi od mladých rokov som nemohol pripustiť. Viete, niekedy si musí byť každý lekárom sám pre seba. Ja viem, aké som s tým mal problémy. No a zápach sa odstránil, samozrejme.