Autor otázky: Lenka
|
Psychoterapia =sex ?
(číslo príspevku 26.998,
zo dňa 02.03.2004.
videné 676x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 26998:
Mam 24 rokov. Pracujem na smeny s chorými ľuďmi, takže to je dosť náročné. Prácu beriem ako nutnosť pre prežitie, keďže študujem na výške a rodičov nechcem zbytočne zaťažovať.
Jedného psychológa mi kamarátka predstavila na plese ako dobrého známeho jej rodiny. Všetko bolo O.K., v rámci zábavy a konverzácie som sa mu zmienila, že ma zamestnanie dosť vyčerpáva - psychicky. Keďže veľa cestuje, dohodli sme sa že ma nakontaktuje ked bude v meste, a vypočuje ma. Tak aj bolo. Dohodli sme si stretnutie v meste. Zaskočil ma hneď prvou vetou, či nechcem ísť s ním do jeho izby v hotely, alebo či sa ho bojím. Bolo mi to dosť čudné, ale nedávala som tomu zvláštny význam, pretože na plese sme sa väčšinou rozprávali o rodine mojej kamarátky, a nikdy sme neboli sami. Jednoducho na mňa pôsobil ako zhruba 50 ročný chlap, ktorý má úspešnú kariéru a šťastný život. Takže na schôdzku v hoteli som pristúpila. Začalo to super. Sedeli sme oproti sebe za stolom a ja som rozprávala a rozprávala....zvláštne mi bolo že sa nijako nasnaží poukázať aj na nejaké dobré vlastnosti, ktoré má asi každý človek, a nechal ma kvasiť sa v mojej depresii zo zamestnania, nezaplatených nočných a sviatkoch, a práce s psychicky chorými ľuďmi, ktorí mi zo dňa na deň uberali roky života. Mám 24, ale cítim sa na 40. Ale to je teraz jedno. Keď som skončila, začal sa pýtať na môjho partnera s ktorým žijem 2 roky. Z jeho fotky vyčítal, že môj partner je homosexuál. Som dostala hneď šok !!!!!!!! Aby podčiarkol svoje tvrdenie, vypytoval sa na náš sexuálny život, ktorý je podľa mňa úplne normálny ( myslím občastný análny styk, orálny a tak... ) a z ktorého sa ma snažil presvedčiť, že keď má muž rád análny a orálny sex, tak je homosexuál ! Neverila som tomu, ale samozrejme, že nejaká pochybnosť sa začala rodiť : veď to bol predsa lekár! Nezostal však len pri tom. Začal hovoriť o tom ako potrebujem nehu, a prejavy lásky a také klasické dristy, však je jasné že také niečo potrebuje každá žena - kua. Dosť na tom, že mi navrhol psychoterapiu, a keďže nemám predstavu ako vyzerá taký priebeh psychoterapie, bola som veľmi zvedavá. Aj som mala byť na čo ! Odrazu vstal, prišiel ku mne a začal ma bozkávať, na vlasoch, krku ... až došiel k ústam. Veľmi zle som sa cítila. Odstrčila som ho. Chcela som ísť domov. Zadržal ma ( za rameno )že ešte mi neurobil tú psycho... a že potom mi určite bude oveľa lepšie. Chcel nech si sadnem do kresla, urobila som tak. Sadol si na bočné operadlo a začal ma obchytávať. Nepustil ma z kresla,jednoducho sa odtiaľ nedalo odísť. Až si rozopol zips na nohaviciach a vybral HO vonku so slovami, že si HO môžem chytiť a nemusím sa báť ani hambiť. Toto už bolo priveľa, tak som ho surovo odstrčila a odchádzala som preč. Akoby nič nepochopil išiel za mnou aby ma odprevadil. Ha - ha, asi nechcel cirkus na recepcii, či čo. Aj tak by som nič nespravila, už som jeho úchylný ksicht nechcela nikdy vidieť. A okrem toho ma viac trápila tá vec čo mi povedal o mojom partnerovi. Až keď som prišla domov, som si uvedomila že rozprával absolútne hlúposti a dostal ma ako malú školáčku ( myslím tým moje myšlienky mi proste naprogramoval ). Kebyže sa to stalo teraz asi ho zabijem, len by sa ma dotkol. A najprv by som ho kopla asi medzi tie jeho úchylné nohy, aby to už nerozchodil. Našťastie máme s partnerom vyrovnaný vzťah a veríme jeden druhému. Nikdy by som ho nepodviedla ani v kontrolovateľných myšlienkach. Možno tak iba vo sne, za čo človek asi nemôže. Povedala som mu však iba skreslenú pravdu - tzv. upravenú, aby sa netrápil a aby mu neišiel hneď dať on svoju psychoterapiu, ako mi hneď na moje stretnutie povedal. Aby som dodala, ten doktor nie je z môjho mesta, ordinuje hlavne v Bratislave takže len keď tu ordinuje tak mu vraj nemocnica platí hotel. Okrem toho nie je ani zo Slovenska - pôvodom. Už je tomu týždeň a ja rozmýšľam, či som mu nedala nejaký provokačný signál. A bol to asi ten, že som súhlasila ísť s ním do hotela.
Neviem sa s tým zmieriť. Ako sa mám s tým vyrovnať ? Prosím poraďte mi, len nie návštevu žiadneho psychológa, prosím. Ďakujem že ste ma vypočuli.
|
|
|