Odpovedal:
Denisa
|
Re: Som chorá z lásky bez lásky
(číslo príspevku 26.108,
zo dňa 10.02.2004.
videné 375x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 26108:
Milá Jana,
niektoré z Vašich pocitov dobre poznám. Keď manžel začal podnikať, bola som na materskej dovolenke. Chodieval domov neskoro večer, unavený, s problémami, o ktorých nerozprával, náš rozhovor obsahoval len pár slov: budeš večerať?, dobrú noc. Cítila som sa strašne osamelá, nepotrebná, opustená a neľúbená. Vo chvíľach nekonečného čakania, keď malý zaspal, som plakávala a ľutovala sa. Až ma raz takto manžel našiel a ja som mu o svojich pocitoch porozprávala. Tak si ma posadil a niektoré veci mi vysvetlil, na niektoré som prišla sama:
1. Manželia buď budú sedieť pri našich sukniach a vyznávať nám lásku celé dni, alebo sa budú snažiť zabezpečiť rodinu ako najlepšie vedia - čo väčšina mužov pokladá za svoju prvoradú úlohu a to, žiaľ, v dnešnom hektickom živote prináša chvíle, o ktorých som písala.
2. Manželia sú si istí, že aj keď nám to stále nehovoria, my vieme, že nás majú radi a že nás potrebujú
3. Ja som svoje sklamanie z toho, že manžel zabúdal na moje narodeniny, na výročie sobáša, vyriešila veľkým nástenným kalendárom, kde som všetky dôležité dni označila červeným výkričníkom aj s popisom koho sa ten ktorý deň týka.
4. To, že sme málo spolu, som začala vnímať ako pozitívum pre náš vzťah - sme si vzácni.
Preto, milá Jana, ak máte problém, treba ho riešiť hneď, porozprávajte sa s manželom o svojom rozpoložení a ak ho naozaj nechcete stratiť, neutiekajte sa k inému, ten má predsa určite tiež svoje chyby, tak isto ako Vy, ja, my všetci.
A nezabúdajte - Ženy sú z Venuše a muži z Marsu, to je názov knihy, po prečítaní ktorej veľa vecí pochopíte.
Držím palce!
|
|
|