Autor otázky: Iva
Čo robiť ? Intrigy v práci
(číslo príspevku 25.765, zo dňa 30.01.2004. videné 575x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 25765:
Som spolumajiteľkou jednej malej, prevažne rodinnej firmy. Zamestnala som svoju švagrinu, a po čase mi vznikol problém. Dozvedela som sa, že mi za chrbtom robí intrigy. Zo začiatku ustavične nachádzala v každej svojej výplate nejakú chybu a pravidelne za mnou chodila a ja som jej vysvetľovala veci, ktoré chybami neboli a jej výplata bola správne vypočítaná. Ona sa však tvárila ukrivdene. Až som sa jej jedného dňa opýtala, prečo stále za mnou chodí s neopodstatnenými "reklamáciami" svojej výplaty, navrhla som jej, aby si to najskôr všetko dobre prepočítala a potom za mnou prišla. Časom som zistila, že sa snaží nájsť zakaždým vo mne chybu - keď sme niečo nemohli nájsť, určite som to odložila ja, keď som jej vytkla chybu v jej práci, určite som jej to ja takto povedala, aby to urobila. Proste odmieta zodpovednosť za svoje chyby. Chybíme predsa občas všetci, ale priznať by sme si to mali a poučiť sa z toho. Ona urobí aj takú vec, ktorú nevie riadne urobiť, nepožiada nikoho, kto to urobiť vie, avšak pri zistení, že to bolo zle urobené sa obháji, že nikto by to dobre neurobil. Keď prídem do práce, na môj pozdrav ledva odpovie. Viem, že ma ohovára za chrbtom vo firme, už sa stalo, že ma na to upozornili. Pokiaľ sa objaví niekto nový, je milá, ochotná, zhovorčivá, len aby dobre na dotyčnú osobu zapôsobila. A potom začne nenápadne ohovárať. Mám pocit, že si chovám hada na prsiach, ale momentálne ju nemôžem prepustiť. Musím však prijať ešte jedného človeka do pracovného pomeru a obávam sa, že ho zmanipuluje a "nakydá" na mňa. Pomaličky a nenápadne. Už sa mi niekoľkokrát stalo, že som prišla do firmy a niekto z kolegov sa bavil so mnou odmerane a ja som nechápala prečo. Mali sme jednu kolegyňu, ktorá odišla a moja švagriná akoby ožila. Niekedy mám pocit, že si myslí, že ona je najmúdrejšia, neomylná, akoby nezniesla žiadnu "konkurenciu". Sú obdobia, kedy sa normálne porozprávame, zasmejeme sa, ale práve vtedy, keď si začnem myslieť, že konečne sa vzťahy znormalizovali a vychádzame spolu, vtedy príde zase z jej strany nejaký "kopanec", a sme tam kde sme boli predtým. Už sama sebe nedovolím pripustiť si ju bližšie, resp. mám strach sa s ňou zblížiť. A to sme rodina.
Inak ako človek je dosť nenápadná, tichá osoba, značne nesamostatná /a to má už 28 rokov/, vždy čaká čo dostane vo sviatok, na Vianoce apod., ale ona sama darčeky nedáva. V súkromí sa takmer nevídame, pretože len čo prídeme k svokrovcom, ona odchádza. S našou dcérkou sa nikdy nezahrala, neporozprávala, nekúpila jej ani raz čo i len lízatko, odmietla byť krstnou mamou. Je strašne vypočítavá. Neviem, čo proti nám má, je to katastrofa, mrzí ma to, manžela tiež, veď je to jej brat. Ubíja ma takáto atmosféra v rodine i v práci. Bojím sa toho, že začne ovplyvňovať čerstvo nastúpených pracovníkov. Úprimne povedané, už neviem, čo s tým, a tak vopred ďakujem za akékoľvek rady, postrehy. Viem, že zamestnávať rodinu nie je dobré, ale poznám aj opak.